Zuzana Mauréry pre ta3: Nezniesla by som, keby za mňa rozhodol muž
Obľúbená herečka Zuzana Mauréry má za sebou úspešný pracovný rok. Do kín mieri nový film Slúžka, je tvárou úspešného seriálu a o pracovné ponuky nemá núdzu. Tento rok sa však rozhodla venovať sama sebe. S čím máva počas nakrúcaní najväčší problém? Ako sa vyrovnáva s hejtami a aký charakter by si rada zahrala? Aj to prezradila v rozhovore.
Zuzana Mauréry pre ta3: Nezniesla by som, keby za mňa rozhodol muž
Podľa toho, čo som si prečítala, je film aj o tom, že o ženách rozhodujú muži. Ocitli ste sa niekedy v živote v situácii, kedy za vás rozhodol muž a možno ste s tým neboli stotožnená?
Fúha, to je dobrá otázka, to ste sa dobre spýtali. Že by za mňa rozhodol muž? Viete, že si ani nepamätám? Ja by som to asi nezniesla (smiech).
Takže zdravá emancipácia u vás je...
No áno, ale ja si to aj zliznem potom. Tak, ako sa rozhodnem, musím potom za to zobrať zodpovednosť. Takže ja s tým rátam, ale radšej to je takto, ako keby mal za mňa niekto rozhodovať. To nie.
Na svojom konte máte 20 filmov, 60 divadelných inscenácií. To je nespočetné množstvo postáv. Prezraďte, aké charaktery máte najradšej, keby ste si mohli vybrať.
Mne je to úplne jedno. Nie je dôležité, aký je to charakter, ale ako je to napísané, akých máte spoluhráčov a režisérov. Mne je naozaj jedno, ako vyzerám na tej kamere, alebo na tom javisku. Ja považujem, a je to možno aj trošičku nezdravé, svoje telo za svoj nástroj a to sa týka aj tváre. Takže mne je to dosť jedno a záleží na tom, ako je scenár napísaný, s kým budem hrať, kto je za kamerou a kto je režisér, pretože len v súhre je úspech. O tom som sa už viackrát presvedčila, že ja sama neuhrám nič.
To ste krásne povedali, ale vy uhráte naozaj všetko, aj taký východniarsky charakter. Teraz narážam na seriál konkurenčnej televízie Iveta, kde hráte východniarku, hoci ste z Bratislavy. Ako ste sa stotožnili s východniarskym prízvukom a temperamentom?
Očakávala som, že mi dáte túto otázku (smiech). Ja som v prvom rade prekvapená, aké emócie tento náš seriál vzbudil. Veľakrát som sa nad tým aj zamýšľala, že prečo to vlastne vzniklo, lebo tie hejty na internete boli značné. Aj napísali, že je to oprávnene najsledovanejší seriál. Prišla som do bodu, že stále je to o nás, o vzdelaní a o kultúre. Pokiaľ niekto nevie, čo je to hyperbola, alebo metafora, tak by sa mal vrátiť späť do školy. Ten seriál je o nás všetkých, panebože... Je to len seriál a nie žiadny dokument. Ja z mojej pozície som pre to urobila maximum a nakoniec sa to zviezlo nie na môj prízvuk, ale na prízvuk postavy, ktorú stvárňujem. To by bolo fajn, keby to ľudia odlíšili.
Áno, toto si ľudia nevedia uvedomiť, že to je naozaj seriál a nie dokument...
No veď práve... a ja som herečka. To znamená, hrám len to, čo mám napísané v scenári. To nie je nejaká moja svojvôľa, že Mauréry rozpráva. Keď už niekto hovorí siahodlho o tom, že kedy sa používa výraz Róm a kedy cigáň, tak by mohol aj odlíšiť, že nie Mauréry rozpráva tak a tak, ale postava, ktorú stvárňuje pani Mauréry, rozpráva tak a tak, pretože sa na tom zhodol režisér a scenárista.
Dokonca, keď som si čítala ten scenár vo východniarčine, tak som poprosila dve moje kamarátky, aby mi to pozreli, či je to správne. A každá mi to povedala úplne ináč, tak som potom poprosila televíziu, aby mi dali koučku, ktorá na mňa bude dávať pozor. Už viac som pre to urobiť nemohla. Ale nech sa o tom rozpráva, aspoň sa niekam vyvinieme tým dialógom.