Zuzana Mauréry pre ta3: Nezniesla by som, keby za mňa rozhodol muž
Obľúbená herečka Zuzana Mauréry má za sebou úspešný pracovný rok. Do kín mieri nový film Slúžka, je tvárou úspešného seriálu a o pracovné ponuky nemá núdzu. Tento rok sa však rozhodla venovať sama sebe. S čím máva počas nakrúcaní najväčší problém? Ako sa vyrovnáva s hejtami a aký charakter by si rada zahrala? Aj to prezradila v rozhovore.
Zuzana Mauréry pre ta3: Nezniesla by som, keby za mňa rozhodol muž
Zuzana Mauréry v rozhovore hovorí:
- o nakrúcaní filmu Slúžka,
- o spolupráci s Marianou Čengel-Solčanskou,
- o situáciách, kedy za ženy rozhodnú muži,
- ako sa zžila s postavou matky v novom seriáli,
- ako reaguje na kritiku.
Skôr, ako sa začneme rozprávať o pracovných témach, prezraďte mi, s akými predsavzatiami a emóciami ste vstúpili do roku 2023?
Tých predsavzatí je... Verím, že ten ďalší rok bude lepší. Moje obľúbené číslo je 23 a budem mať 55 rokov. Mám pocit, že sa to zase trošičku zvrtne a pôjdem nejakou inou cestou. Moja mama hovorí, že bude horšie, ale ja si myslím, že tie časy sú ťažké a vždy aj budú. Musíme byť ale pripravení čeliť im a prekonávať ich, ako doma hovoríme, loptičku po loptičke.
Rok 2022 bol pre vás pozitívny - nakrútili ste film Slúžka, ktorý čoskoro príde aj do kín. Aké spomienky máte z nakrúcania?
Vždy je to zvláštne, keď sa pýtate na film, ktorý ide do kín, pretože my sme ho točili dosť dávno. Nepamätám si fakty, ale pocity. Spomínam na to s radosťou, bolo to veľmi príjemné. Mám veľmi rada "dobovky", boli sme v krásnom prostredí. Dlho som chcela pracovať s Marianou Čengel-Solčanskou, takže to bola veľmi príjemná spolupráca. Mám rada režisérov, ktorí naozaj vedia, čo chcú a napriek tomu sú otvorení aj improvizácii. Dlho som neúčinkovala vo filme, ktorý sa nakrúcal jednou kamerou. Boli to také jednozáberovky, takže to dalo človeku aj zabrať v tom zmysle, že musel byť pripravený na to, ako si to práve režisérka vymyslela. Musela som zapojiť všetky zmysly.
O Mariane Čengel- Solčanskej sa celkovo hovorí, že je prísna režisérka. Ako sa vám s ňou spolupracovalo?
Myslím si, že tá prísnosť je v tom, že vie, čo chce. Ja vždy ako herec musím dať zo seba to, čo práve cítim. To, čo si s tým ten režisér urobí, je samozrejme na ňom, pretože my mu ako herci slúžime. Bola ochotná prijať aj nejaké veci, počúvala nás. Na druhej strane aj sama ponúkala situácie, alebo si vymyslela nejaký nový obraz, z ktorého sa zrazu vykľula pekná situácia. Takže spolupracovalo sa mi veľmi dobre.
Hovoríte, že máte rada dobové filmy. Je to pre vás výzva ocitnúť sa v čase, ktorý ste reálne nezažili?
Ani by som nepovedala, že výzva. Je to veľmi príjemné, všetci sme takí nejakí pekní. Boli sme v malom zámočku, vo vile, kde už ale boli všetky vymoženosti. Bola tam kanalizácia, ústredné kúrenie a tak tam tí ľudia aj žili. Bolo vidieť, že tá rodina sa tam veľmi rada stretávala. O tom je vlastne aj film, že na jednej rodine ukazuje rozpad monarchie na pozadí vzťahoch panstva aj služobníctva. Počas nakrúcania sme videli aj tie zadné služobné chodby, aj meštianske priestory. Bolo veľmi príjemné, že sme boli všetci takí pekní.
Už sa na ten film teším. Akú postavu ste si v ňom zahrali?
Mne Mariana dala postavu matky. Pani domu, ktorá vlastne v tej dobe mala určitú rolu v rodine a to umiestniť svoje deti niekam, alebo sa ich možno zbaviť, aby boli na poriadku. Samozrejme, tie právomoci sú nejaké a pani domu môže rozhodovať len v určitých medziach. Bolo to zaujímavé, pekná rola.