Referendum je predvolebnou agendou Smeru, vytvára si pôdu pre parlamentné voľby, hovorí Lenč
Už v sobotu nás čaká referendum. Jeho vyhlásenie dosiahol Smer spolu s Hlasom, SNS a aj odídencami z ĽSNS. Prezidentka Zuzana Čaputová ho vyhlásila na 21. januára. Budeme hlasovať iba o jedinej otázke a tá bude znieť: Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR? O tejto téme sme sa rozprávali s politológom Jozefom Lenčom.
Politológ Jozef Lenč v rozhovore vysvetľuje:
- o čom budeme v referende hlasovať,
- či sa o referende hovorí dostatočne,
- čo nastane v prípade, ak bude úspešné,
- či ide o agendu strany Smer-SD,
- čo si myslí o rozkole v hnutí OĽANO.
O čom konkrétnom budeme v referende rozhodovať?
Referendom by sa mala zmeniť časť ústavy. Mal by sa zmeniť akýsi zoznam fungovania politického systému. Doposiaľ bolo podľa Ústavy SR možné zaviesť predčasné voľby len v prípade nefunkčnosti alebo odmietnutia fungovania národnej rady. V prípade úspešného referenda by sa do ústavy dostala možnosť, že predčasné voľby je možné vyvolať napríklad uznesením národnej rady, za ktoré musí zahlasovať 76 poslancov, prípadne referendom.
Dôležitá je aj informácia ohľadom čísla 76, čo je väčšina národnej rady. V tomto prípade sa výrazne posilní vplyv poslancov. V prípade, že v národnej rade nastane situácia, že aktuálna vláda nemá väčšinu a je jej vyslovená nedôvera, v jednom slede môžu nespokojné politické strany hneď vyhlásiť predčasné voľby. Urýchli sa tým proces od vyslovenia nedôvery vláde k predčasným voľbám.
Neviditeľná téma
Koľko občanov sa na referende musí zúčastniť, aby bolo úspešné?
Momentálna situácia hovorí jednoznačne, aby bolo referendum platné, musí sa ho zúčastniť 50 percent voličov plus jeden, čiže nadpolovičná väčšina.
Mnoho ľudí sa nevie rozhodnúť či sa má zúčastniť referenda, alebo nie. Aký je rozdiel medzi tým, ak nepôjde hlasovať alebo pôjde, ale bude proti?
Žiadny a veľký. V prípade, že niekto nesúhlasí so znením otázky a odmieta zmenu, ktorú referendum požaduje, tak v prípade, že sa ho nezúčastní resp. zúčastní, ale zahlasuje nie, tak vyjadruje nesúhlas s predmetnou otázkou. To je tá žiadna zmena.
Veľká zmena je v tom, že tí, ktorí sú nespokojní a nesúhlasia s otázkou referenda a rozhodnú sa zahlasovať nie, tak, ak ich nebude dostatočný počet, svojou účasťou dopomôžu k tomu, že referendum bude platné. To znamená, že zvýšia účasť nad 50 percent plus jeden, tak môžu odmietaním otázky spôsobiť, že referendum bude platné. Takže účasť, aj napriek tomu, že máte nesúhlasné stanovisko, môže spôsobiť, že dané referendum bude platné.
Opozičné strany sa však ozývajú, že téma referenda zaznieva z médií málo a nehovorí sa o nej dostatočne. Vnímate to tak aj vy?
Ak by sme to možno porovnali s kampaňmi pred voľbami, pretože referendum je tiež istý proces, v rámci ktorého môžu občania zasahovať do politického systému. Dá sa teda povedať, že tá téma je viac-menej neviditeľná, z hľadiska tých aktérov, ktorí robia viditeľné aj voľby. Ide o politické strany a ich kampane.
V prípade referenda sú to tí občania alebo petičný výbor, ktorý sa rozhodol toto referendum zbieraním podpisov vyvolať. Aktivita by sa primárne očakávala buď od politických strán, ktoré referendum podporujú, alebo od tých občanov a organizácií, ktoré ho vyvolali. Samozrejme, priestor by v tomto prípade mali dať aj médiá, ale ak nie je záujem, nie je možné ho využiť.