Pach smrti, telá vo vreciach označené číslami. Ako patológovia identifikujú obete ruskej invázie?
Proces identifikácie zabitých Ukrajincov je náročný a veľmi zdĺhavý. Komplikujú ho znetvorené telá, nedostatok DNA aj výpadky elektriny, ktoré spôsobujú ruské útoky. Patológov v Izjume je málo, no robia čo môžu. Desiatkam tiel z masových hrobov sa snažia priradiť mená a nájsť ich príbuzných, ktorí by ich mohli pochovať. Nie vždy je to však možné.
Hroby v lese
Neidentifikovaných ľudí z Izjumu väčšinou našli pochovaných v borovicovom lese na okraji mesta. Hroby v dlhých radoch boli označené jednoduchými drevenými krížmi. Odniesli ich tam dobrovoľní kopači hrobov, keď Izjum okupovali Rusi.
Keď ukrajinské sily v septembri znovu dobyli mesto, telá boli exhumované a presunuté do Charkova. Polícia tvrdí, že niektorí zomreli prirodzenou smrťou, no mnohí zahynuli pri ostreľovaní alebo výbuchoch. Sedemnásť vykazovalo jasné známky mučenia – mali povraz okolo krku a zviazané ruky. V celom regióne exhumovali 899 tiel.
"Samozrejme, je to veľmi ťažké. Toľko mŕtvol sme ešte nevideli. Priemerne ich exhumujeme asi 10 denne a stále nekončíme," vysvetľuje Serhiy Bolvinov, šéf policajného vyšetrovania pre Charkovskú oblasť. Jeho dôstojníci napríklad našli telo muža zabitého kazetovou bombou. Na záhrade ho zakopala jeho manželka.
„To, čo sa tu stalo, zločiny, ktoré Rusko spáchalo, sa nám nikdy nevymažú z pamäti a každý z nich vyšetríme,“ hovorí.
V Izjume celkovo našli 451 tiel vrátane siedmich detí. Väčšina z nich, ktorá bola narýchlo pochovaná v lese, dokonca aj pod paľbou, nemala žiadnu rakvu, dokonca ani vak na telo. Mnohé nemali ani meno. Drevené kríže na ich hroboch boli označené iba číslami. Len na jednom bolo napísané: Lenin Avenue, 35/5, starý muž.
Dlhé čakanie
Doteraz bolo pomocou DNA identifikovaných iba päť tiel z Izjumu. Forenzné tímy pripúšťajú, že niektoré sú tak vážne znetvorené, že im možno nikdy nebudú môcť priradiť mená. Pre príbuzných, ako napríklad pre Tetyanu, je to únavné čakanie.
Hovorí, že sused nedávno pochoval sedem členov rodiny, ktorí boli zabití pri rovnakom útoku ako jej synovec a sestra. "Povedal mi, že ráno po ich pohrebe sa cítil akoby z neho spadla obrovská ťažoba a on mohol konečne opäť spať," hovorí Tetyana.
"Chcem sa len preniesť cez ten moment, potom to možno pre nich bude jednoduchšie. Alebo pre mňa."