Pach smrti, telá vo vreciach označené číslami. Ako patológovia identifikujú obete ruskej invázie?
Proces identifikácie zabitých Ukrajincov je náročný a veľmi zdĺhavý. Komplikujú ho znetvorené telá, nedostatok DNA aj výpadky elektriny, ktoré spôsobujú ruské útoky. Patológov v Izjume je málo, no robia čo môžu. Desiatkam tiel z masových hrobov sa snažia priradiť mená a nájsť ich príbuzných, ktorí by ich mohli pochovať. Nie vždy je to však možné.
Dlhé hľadanie
Pár hodín jazdy na východ je skaza ruskej invázie ohromujúca. Výškový panelák má uprostred obrovskú dieru a všade naokolo sú rodinné domy zrovnané so zemou, opisuje atmosféru reportér BBC. Muž sa snaží premaľovať stenu, ktorú začiernil požiar, na neďalekých garážach sú nasprejované obrovské písmená Z, ktoré sú znakom ruských vojakov. Mesto okupovali sedem mesiacov.
V tomto chaose žijú rodiny, ktoré hľadajú príbuzných. Vedia, že už nežijú, no stále nemajú ich telá, ktoré by mohli pochovať. Policajná stanica v Izjume bola zničená. Dôstojníci si vytvorili miestnosť na umeleckej škole, kde zbierajú vzorky DNA, ako aj dôkazy o tunajších zverstvách.
Po jednom volajú ľudí dnu a robia im výtery z vnútornej strany líc. Vzorky potom posielajú do forenzného laboratória, aby tam extrahovali profil DNA. Snažia sa tak nájsť genetickú zhodu s telami v márnici.
Tetyana Tabakinaová sa zastavila v strede miestnosti a rukou si zakryla ústa, ako keby potláčala vzlyk. Jej sestra Iryna a synovec Jevhenij zahynuli začiatkom marca pri ruskom nálete. Ukrývali sa v pivnici paneláku, kde si mysleli, že budú v bezpečí.
Tetyane sa Jevheniho podarilo identifikovať podľa tetovania na ruke, no svoju sestru nikdy nenašla. "Ira bola pri výbuchu roztrhnutá. Nemôžem nájsť ani kúsok jej tela," hovorí potichu. "Čakám, že nájdem čo i len kúsok mojej sestry, aby som ich mohla pochovať spolu."
