Prečo padla Hegerova vláda? Na jej neúspechy podľa politológov tak skoro nezabudneme
Pádu vlády Eduarda Hegera predchádzali mesiace plné konfliktov, kríz a hádok. Spoločnosť od politikov počúva rôzne scenáre o vinníkoch a rozvracačoch koalície. Politológovia však pád vlády pripisujú viacerým aktérom, situáciám a okolnostiam.
Ďalšími pozitívami vlády boli podľa Lenča úspechy jednotlivých ministerstiev a samotných ministrov, a to najmä v oblasti zahraničnej a obrannej politiky. O týchto témach sa však toľko v spoločnosti a médiách nehovorí, a tak tieto zdary ostávajú podľa neho verejnosťou nepovšimnuté.
Niektorí opoziční politici označujú vládu Eduarda Hegera za tú najhoršiu, akú Slovensko malo. Podľa ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera to však tak nie je. Na konci decembra to uviedol v statuse na súkromnom facebookovom účte. "Samozrejme, že si viem predstaviť lepšiu vládu. S lepším rozpočtom, ekonomickou politikou podporujúcou malé a rodinné podnikanie v regiónoch, silnou podporou vzdelávania a vedy, lepšou poliltikou počas COVID-u, atď, atď. Ale najhoršia??? Akože v čom??? " napísal.
Neúspechov bolo viac
"Celé obdobie fungovania aktuálnej vlády nemalo zmysel. Priniesla skôr zníženie slušnosti v politike a dôvery v politiku," uviedol politóg Lenč v relácii ta3. Okrem vnútrokoaličných káuz nezvládla aj mnohé situácie, ktoré zaťažovali Slovensko a jeho obyvateľov. Politológ Pavol Baboš nezvládnutie týchto problémov v relácii pripísal vládnym politikom, ktorí venovali čas a energiu práve hádkam medzi stranami a jej členmi. "Opomínajú problémy, ktorým čelia bežní ľudia," dodal.
Z dôvodu riešenia vnútorných sporov tak Slovensko často čakalo na riešenie dni, týždne aj mesiace. Politologička Malová kritizuje rozhodnutia vlády, ktoré prichádzali v poslednej chvíli. Z mnohých reforiem podľa nej ostalo len torzo, napríklad súdna mapa.