Prečo padla Hegerova vláda? Na jej neúspechy podľa politológov tak skoro nezabudneme

Pádu vlády Eduarda Hegera predchádzali mesiace plné konfliktov, kríz a hádok. Spoločnosť od politikov počúva rôzne scenáre o vinníkoch a rozvracačoch koalície. Politológovia však pád vlády pripisujú viacerým aktérom, situáciám a okolnostiam.

Odvolávanie vlády
Foto: TASR/Martin Baumann

Za jeden z najväčších vládnych neúspechov považujú politológovia rozpad koalície a odchod SaS do opozície. "Odchodom SaS ako koaličného partnera stratila vláda schopnosť efektívne vládnuť, keďže beztak ťažké získavanie podpory v parlamente sa stalo ešte zložitejším," uviedla pre TASR na konci roka 2022 politologička Aneta Világi. Podľa politológa Jozefa Lenča bola však kríza v koalícii už od začiatku a táto vláda už nemá budúcnosť.

Od začiatku pôsobenia vládnej koalície v roku 2020 sľubovali jej členovia zásadné reformy a zmeny vo vedení štátu. To, či budú účinné, sa ukáže až po čase. Situácia vo svete v čase nástupu novej vlády jej však sťažila štart. Už od prvých dní musela riešiť problémy s pandémiou, vojnou na Ukrajine, neskôr s vraždami v Bratislave a energetickou krízou. "Táto vláda mala naozaj ťažké podmienky, keďže išla z jednej veľkej krízy do ďalšej, a vtedy sa ťažko vládne," podotkla pre TASR politologička Darina Malová. Ešte skôr, ako ich všetky stihli vyriešiť, však ostali problémy štátu zatienené vnútrokoaličnými konfliktmi medzi jednotlivými ministrami.

Čo sa vláde podarilo

Keď si Slováci budú spomínať na obdobie po februári 2020, budú si skôr pamätať neúspechy najskôr Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády. A to napriek tomu, že OĽANO naďalej verejne tvrdí, že táto vláda bola pre Slovensko výborná a za jej pád hnutie a jej členovia nenesú vinu. "Niečo pozitívne sa určite počas tejto vlády dá nájsť. Žiaľ, ľahko sa na to zabúda, pretože je to zatienené tým, čo koalícia robila a čím sa prezentovala," povedal pre ta3 politológ Jozef Lenč. "Nedá sa povedať, že krízy nezvládla, no zvládala ich pomaly a ich dopady boli teda väčšie, než v iných štátoch," dodal.

Za najlepšie zvládnutú situáciu považujú politológovia konflikt na Ukrajine. Podľa Világi konala vláda v súlade s dlhodobými zahraničnopolitickými prioritami slovenských vlád. "Navyše sa jej podarilo nielen pomôcť Ukrajine, ale získať si tým aj uznanie tohto nášho najväčšieho suseda a širšej medzinárodnej komunity," vyzdvihla. 

Vláda Igora Matoviča a vláda Eduarda Hegera:

  • 29. február 2020 - voľby do Národnej rady SR, v ktorej vyhralo hnutie OĽANO (25,02 %), premiérom sa stal Igor Matovič
  • 21. marec 2020 - prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu Igora Matoviča, ktorá bola zostavená z koalície OĽANO (25,02 %), Sme rodina (8,24 %), SaS (6,22 %) a Za ľudí (5,77 %)
  • 30. marec 2020 - parlament vyslovil dôveru vláde Igora Matoviča
  • 30. marec 2021 - Igor Matovič podal demisiu, na pozícii premiéra ho nahradil Eduard Heger (OĽANO)
  • 1. apríl 2021 - prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu Eduarda Hegera
  • 4. máj 2021 - parlament vyslovil dôveru vláde Eduarda Hegera
  • 31. august 2022 - odchod SaS z vládnej koalície, vláda Eduarda Hegera sa stala menšinovou
  • 15. december 2022 - Národná rada SR vyslovila 78 hlasmi nedôveru vláde Eduarda Hegera, návrh podala strana SaS
  • od 16. decembra 2022 - prezidentka Zuzana Čaputová odvolala vládu Eduarda Hegera, a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády 
Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 3 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok