Naď tvrdí, že rezort obrany má za sebou úspešný rok. Smer ani Hlas ministra nehodnotia pozitívne
Bol to náročný, ale úspešný rok, zhodnotil uplynulých 12 mesiacov dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Poukázal na zrealizované i pripravené modernizačné projekty, zvyšovanie obranného rozpočtu aj legislatívne zmeny týkajúce sa rezortu obrany. Ozbrojené sily SR podľa neho opäť ukázali, že dobre fungujú a robia výbornú prácu.
"Bol to veľmi náročný rok, napriek tomu si dovolím povedať, že to bol jeden z najúspešnejších rokov pre rezort obrany vôbec od vzniku Slovenskej republiky," komentoval minister.
Ako pripomenul, uplynulý rok poznačili vojna na Ukrajine, migračná kríza, výrazný nárast cien, ale aj vnútropolitická kríza. Za priority, ktoré plánoval realizovať v roku 2023, označil ešte pred vyslovením nedôvery vláde projekt nákupu nákladných vozidiel a ručných zbraní. Podpísať chcel stihnúť aj realizáciu infraštruktúrnych projektov – komplexnú obnovu vojenskej ubytovne Hviezda známej ako Kukurica, Vojenského archívu v Trnave a zotavovne na Zemplínskej šírave. Otvorená zostala aj téma dronov a podzvukového letectva.
Slovensko minulý rok uzavrelo so Švédskom medzivládnu dohodu na nákup 152 pásových obrnených vozidiel CV90 v celkovej hodnote 1,688 miliardy eur, ako aj zmluvu s Fínskom na nákup 76 bojových obrnených vozidiel 8x8 za 447 miliónov eur. Na návrh rezortu sa novelizoval zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a prijal sa nový zákon o Vojenskom spravodajstve.
Začiatkom roka Slovensko uzavrelo s USA dohodu o obrannej spolupráci. Po začiatku ruskej invázie sa pridalo k podporovateľom Ukrajiny, ktorej venovalo podľa zverejnených údajov z decembra pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 milióna eur. Obranný rozpočet by mal v roku 2023 po prvý raz prekročiť dve percentá HDP.
Smer a Hlas nesúhlasia
"Pre ministra obrany majú byť určujúcimi v prvom rade slovenské národné záujmy, nie zahraničné záujmy, a už vôbec nie záujmy krajín, ktoré ani len nie sú členskými krajinami NATO. Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl a ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere," tlmočil stanovisko Smeru hovorca strany Ján Mažgút.
Slovensko podľa Smeru stráca svoje obranné kapacity a absolútne stratilo kontrolu nad vzdušným priestorom. Strana to považuje za vážne chyby, ktoré bude potrebné odstraňovať niekoľko volebných období, čo bude stáť nemalé peniaze.
Odmieta tiež poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, trvá na potrebe humanitárnej pomoci. "Oddanosť ministra iným ako slovenským záujmom je zrejmá nielen z prístupu k Ukrajine, ale aj z postojov k obrannej dohode s USA," podotkol.
Poslanec Peter Kmec z Hlasu-SD hovorí, že subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa k stavu ozbrojených síl sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou. Aktuálne rozpočtové nastavenie MO SR sa podľa neho nijako výrazne neprejavilo na zlepšení podmienok výkonu služby profesionálnych vojakov. Nevidí ani zlepšenie platových podmienok, atraktivity vojenského povolania, regrutácie či transparentnosti rezortu. Pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine podľa poslanca minister vôbec nezohľadňoval potreby Ozbrojených síl SR a viacerými vývozmi techniky oslabil obranyschopnosť SR.
"Plnenie cieľov ozbrojených síl, ako napríklad ťažká mechanizovaná brigáda, je tiež otázne, pretože minister ich nerieši komplexne, ale sa zameriava iba na vybrané veľké akvizičné projekty so súkromnými firmami, s ktorými mal úzku spoluprácu v minulosti. Rovnako negatívny vplyv na plnenie cieľov síl a bojaschopnosť môžu mať aj niektoré neefektívne a nezmyselné organizačné a štrukturálne zmeny," komentoval Kmec.
Obmenu výzbroje a techniky považuje poslanec za nevyhnutnosť, no obrovské finančné náklady, ktoré si vyžaduje, boli podľa neho pred nástupom Naďa rozložené na dlhšie časové obdobie a na viac zbraňových systémov v dlhodobých plánoch rezortu, aby to ekonomika štátu uniesla. Upozornil tiež, že zmluvu o nákupe pásových obrnených vozidiel podpísal minister deň pred hlasovaním o nedôvere vláde a pri absencii rozpočtu na rok 2023.
