ROZHOVOR: Prezidentka si protirečí, Fico je samovrah. Dávajte pozor, komu dôverujete, hovorí Mečiar
Okrem Nového roka sme 1. januára oslávili aj 30. výročie založenia Slovenskej republiky. Moderátor Peter Bielik si pri tejto príležitosti zavolal do štúdia ta3 Vladimíra Mečiara, ktorý ako vtedajší predseda vlády stál pri jej vzniku. Zaspomínal si na rok 1993, porozprával, kam sa podľa neho Slovensko za 30 rokov dostalo a vyjadril sa aj k súčasnej situácii doma aj na Ukrajine.
Zdá sa mi, že slovenská politika sa za posledných 30 rokov potáca od jedného pólu k druhému, že každá nová garnitúra neguje tú predchádzajúcu. Dá sa to označiť za národnú evolúciu či emancipáciu, alebo sa iba motáme v kruhu?
Skôr by som to nazval blúznením. Každá reprezentácia, ktorá prichádza, prichádza s nejakou predstavou, ktorá nie je realistická. Snaží sa ju realizovať a znivočiť, diskriminovať a kriminalizovať tých, čo boli pred tým, a to či je dôvod alebo nie. Keď nemajú dôvod, vymyslia si ho. To nie je dobré a začalo sa to diať až po roku 1998.
Druhým faktorom je, že sa vždy začína znovu. Prichádza sa s novým názorom a novou koncepciou. V roku 1998 sa povedalo, že sa nebudú veľké fabriky predávať zahraničiu, no hneď prvá vláda, ktorá prišla potom, predala tie podniky zahraničiu za cenu poklesu HDP a životného štandardu. Potom prišli sociálni demokrati, ktorí rozdávali v dobe, kedy mali šetriť a opäť sa vybrali linkou zadlženosti. Neschopní kooperovať s ostatnými ostali sami.
Ešte nejakú dobu musíme prejsť vývojom a zmeniť volebný systém, systém zákonov o politických stranách, systém zákonov o fungovaní štátu tak, aby sa viac dostal do konfrontácie s občanom a systém kontroly občanmi. Potom to bude trochu inak vyzerať. Nikto si nebude pripadať, že je druhoradý občan.
Politika Bratislavy
Mnoho ľudí sa na štát pozerá ako na niečo vzdialené. Do veľkej miery na to máte vplyv vy, pretože vy ste na Slovensku presadili jeden volebný obvod. To sa berie ako istý dôvod pre súčasnú situáciu. V parlamente máme strany, ktoré majú 40 alebo 200 členov, nemajú regionálne štruktúry, nie sú roztiahnuté po celej krajine. Politika tak potom vyzerá, ako politika z Bratislavy, ktorá sa ostatným občanom zdá byť vzdialená a nespravodlivá...
Takto vznikajú klebety a legendy. Nič z toho nie je pravda. Prvý zákon o voľbách, ktorý sa prijímal, bol zákon o národných výboroch. Vtedy to bol najmodernejší zákon v Európe. U všetkých bola priama voľba, a to poslancov aj primátorov. Prvý volebný zákon pre rok 1990 bol prijatý v roku 1990 a prijal sa systém vytvárania a zvýhodňovania malých strán. Vytvorilo sa niekoľko obvodov, no ničomu nezodpovedali.
Banskobystrický obvod mal 40 poslancov a ja som ich všetkých získal. Keď však potom bolo treba zamieňať ľudí vo vláde, nebolo kým. Z iných krajov nebolo možné dopĺňať náhradníkov. Ďalšou nevýhodou je, že ak som ja chcel ísť so stranou do parlamentu, musel som mať päť percent. Ak chceli ísť malé strany, tak tri. Každá strana ale bola zastúpená a vytváralo to nerovnosť medzi stranami. Taktiež nebola umožnená občianska kontrola celej kandidátky.
Keď sa išlo do ďalších volieb, nemohli sme opakovať tieto postupy. Aj keď boli pre mňa výhodnejšie. Navrhoval som teda iný systém, ktorý ma neznevýhodňoval, pre jedny voľby. Ešte v ten deň som vystúpil s tým, že to nie je dobré. Je to jednorazové riešenie iba pre jedny voľby a treba prejsť na priamy princíp volenia.
Boli by ste teda za to, aby sa jeden volebný obvod zrušil?
Ako som to v ten deň oznámil, vznikla obrovská kampaň v médiách, ktoré sa báli, že ak by takýto zákon prešiel, ktovie, koľko by sa udržal. "Preto ho nesmieme dovoliť prijať," hovorili. Nebol to teda môj vynález, ale vynález opozície a médií, ktoré boli od prvého dňa proti. Od tej doby prešlo 28 rokov a nový zákon nevznikol. Stále trvám na priamej voľbe vo všetkých obvodoch. Nič na tom nemením a život potvrdzuje, že som mal pravdu.
Bratislava bola vybudovaná ako hlavné mesto Slovenska. Bola sídlom diplomacie a ústredných orgánov a šlo odtiaľ mnoho signálov do zahraničia. Bratislava však mala jednu nevýhodu voči zvyšku Slovenska, a to, že v nej bolo najviac ľudí, ktorí boli za zachovanie Československa. To potom prenášali do celého štátu. Inak sa však darí postaviť z nej hlavné mesto na európskej úrovni. Treba počítať s tým, že Bratislavu treba rozvíjať do počtu 750 tisíc obyvateľov. To je jej perspektíva.
