Tóth pre ta3: Veda mi dáva lepšiu predstavu o Bohu, viera je mojím hnacím motorom
Stoja veda a viera proti sebe alebo sú to dve strany jednej mince? Je slovné spojenie veriaci vedec oxymoron, teda niečo, čo si protirečí? Viac o svojej ceste vedou aj kresťanskou vierou povedal pre ta3 docent Juraj Tóth, astronóm a pedagóg na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Jedným zo základných prameňov pre veriacich je Biblia – Kniha kníh. V nej sa opisuje stvorenie sveta za sedem dní, nájdeme tam aj príbeh o betlehemskej hviezde, ktorá putuje a privedie mudrcov do Betlehema, ale hovorí sa tam napríklad aj o vzkriesení z mŕtvych. Ako sa to číta a počúva vám ako vedcovi?
Keď som začal byť v mladosti veriacim, tak sa to na prvý pohľad bilo a ja chápem všetkých, ktorým sa to takýmto spôsobom ťažko dáva dohromady. Treba však rozumieť reči Biblie. Tá vznikala pred tisíckami rokov a takisto ako dnes, keď niekto napíše ľúbostnú báseň, tak nikto neanalyzuje fyziológiu alebo hormonálne procesy, ktoré sa dejú pri zamilovanosti, ale snaží sa pochopiť pointu.
Takto aj Biblia nám na základe vtedajšej kozmológie ponúka pohľad na to, ako si asi vtedajší človek predstavoval vznik sveta a zároveň prináša veľmi kvalitatívnu odpoveď na to, že Slnko, Mesiac a stvorené bytosti nie sú žiadnymi polobohmi ani bohmi, sú to stvorenia ekvivalentné nám, ale že za tým je ešte nejaký pôvodca, ktorý je istým spôsobom transcendentný, tajomný, ktorý všetko stvoril a povedal, že je to dobré.
Nie vždy to mali astronómovia a vedci s Cirkvou jednoduché, napríklad si stačí spomenúť na proces s Galileom. Na druhej strane vieme, že aj Vatikán má vlastné observatórium, dokonca by ho mali spravovať Jezuiti. Kritici dnes často Cirkvi vyčítajú, že zostala niekde v stredoveku, že je uzatvorená, že si akoby osvojovala nejaký patent na rozum a pravdu. Aká je vaša skúsenosť?
Úplne iná, ako ste opísali. Samozrejme, keď som bol na druhej strane barikády, tak som to vnímal veľmi podobne, ale pri skúmaní vídim, že prvé školy a univerzity vlastne zakladala Cirkev, donedávna ich ešte biskupi spravovali a viedli, ako napríklad Oxfordskú univerzitu a podobne. Všetky tieto poznatky, o ktorých sa dnes bavíme, boli skúmané hlavne kňazmi.
Podobne je to aj v Galileovom prípade. Bol to veriaci vedec, čo už vtedy nebolo také samozrejmé, bol veľmi akceptovaný, až glorifikovaný po svojich prvých objavoch. Problém nastal potom pri interpretácii jeho pozorovaní, ktoré narážali na vtedajšiu fyzikálnu aristotelovskú predstavu sveta, ktorá v doslovnom chápaní konvenovala biblickému textu. Ale boli tam mnohí jeho oponenti, ktorí hovorili: dobre, môžeme preinterpretovať časti Biblie, to bola stará známa tradícia Augustína a ďalších cirkevných otcov ešte zo začiatku nášho letopočtu, ale musíme mať na to fyzikálne dôkazy, čo Galileo v tom čase nemal.
Pomáha vám viera byť lepším vedcom? A platí to aj naopak, že sa vďaka vede stávate viac veriacim? Čo vám viera dáva?
Áno, z hľadiska mojej práce mi viera dáva len taký vnútorný motor, že chcem hľadať, ako to v skutočnosti je. Neznásilňuje moje autonómne hľadanie vedeckého pracovníka, ale dáva mi motiváciu, že to, čo budeš objavovať, to v podstate objavuješ len skutočnosť, ktorá už existuje, len sa k nej treba nejakým prácnym spôsob dopracovať. Na druhej strane, veda mi dáva realistickejšiu predstavu o Bohu, o tom, čo minimálne nie je – nie je to deduško, nemá také a také vlastnosti, ktoré by boli napríklad obmedzené v priestore a čase, ale že je istým spôsobom akosi transcedentne ponorený vo svete, je prítomný v každej častici. Keby niečo nechcel aby existovalo, tak by to nebolo, napríklad lavica alebo my, takže nás to stvorenie udržiava stále pri existencii, ale zároveň je to stvorenie nad tým, nie je akoby jeden agent, alebo jedna súčasť toho priestoru. Takto mi veda istým spôsobom akoby očisťuje a zlepšuje predstavu o Bohu.
Pápež Ján Pavol II. v encyklike Fides et Ratio, teda Viera a rozum napísal: "Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontenplácii o pravde." Chcem sa vás ako veriaceho vedca opýtať, je pre nás hľadanie pravdy dôležité? Alebo teda, malo by byť?
Vo všetkých oblastiach, nie len vo vede, ale aj v spoločenských vedách a v spoločnosti ako takej je to jednotiaci prvok, ktorý nám jednak očisťuje vieru, ale aj vedu posúva ďalej. Tento citát od Jána Pavla II. nám ukazuje, že nie len jeden alebo druhý aspekt je dôležitý, ale obidva spoločne, pretože s jedným krídlom sa pomerne ťažko lieta.
Celý rozhovor s Jurajom Tóthom si môžete pozrieť nižšie.
