Tóth pre ta3: Veda mi dáva lepšiu predstavu o Bohu, viera je mojím hnacím motorom

Nebije sa vo vás veda a viera? Niektorí ľudia totiž tvrdia, že ľudia sa stanú veriacimi vtedy, keď nedokážu nájsť odpovede na niektoré otázky a je to akoby únik od reality.

Pre niektorých to určite môže byť predstava Boha medzier, ktorú sme mali aj vo vede v 19. a 20. storočí – na čo sme nevedeli odpovedať, tam sme si povedali "To Pán Boh nejako zariadil“.  Toto je istá limitovaná viera, ktorá síce môže pomáhať, ale nepoháňa nás v skúmaní ďalej. Ja v podstate rozlišujem pravú vieru, lebo sú rôzne napodobeniny viery, ktorým hovoríme povery, a potom je veda, ktorá sa tiež môže robiť všelijako pančovane. Takže sa treba asi posúvať čo najviac, ako sa dá každému jednotlivcovi, ale aj spoločnosti, k tým rýdzim hodnotám, či už vo vede, alebo aj vo viere.

Je ťažšie uveriť v to, že vesmír a my v ňom sme vznikli náhodou, alebo v tvorivý impulz prvotného hýbateľa, ako to nazval svätý Tomáš Akvinský? Čo nám vlastne vesmír hovorí o Bohu?

Áno, v podstate už Aristoteles, ktorý začal s takouto tézou, si uvedomoval, že súvislosti a javy, ktoré skúmame v prírode musia mať nejakú príčinu. Napríklad, keď sa niečo pohne, tak niečo to teleso muselo pohnúť a takýmto logickým uvažovaním dospel až k pojmu prvotného hýbateľa. Toto je vlastne čistá filozofia bez nejakého daru viery, ktorá nás vedie k náznakom a indíciám, že vesmír má nejakého svojho pôvodcu. Tomáš Akvinský to v podstate len parafrázuje a Aristotelovu myšlienku dáva do kresťanského ducha.

Aj my, keď sa pozrieme okolo seba na prírodu, tiež v nás vzniká otázka, ako to vzniklo a nie len ako, ale prečo to vôbec existuje. Je to také prirodzené uvažovanie a otázky, ktoré si každý človek môže položiť. Keď sa pohybujeme v prírode, sme zvyknutí na stromy, zvieratá, na tú krásu a už nám nepríde taká bežná. Keď sa ale pozeráme do vesmíru, tak to je nevšedné, lebo nemáme bežný kontakt napríklad s hviezdami, galaxiami a rôznymi objektami. Vtedy ešte viac vyniká tá základná otázka, ktorá je v nás, otázka o pôvode, o existencii, o tom, ako sme sa tu vzali. 

Hľadanie finálnej odpovede

Myslím, že francúzsky mysliteľ Pascal hovoril: "V živote si jednoducho treba na niečo staviť. Ja som stavil na to, že Boh existuje.“

Je to veľmi pragmatická stávka. Blaise Pascal, známy matematik, fyzik a filozof hovorí, že ak aj nič neexistuje po smrti, ale napriek tomu stavíte na vieru v Boha a na to, že aj po smrti budete mať nejaký večný život, tak nič neriskujete, pretože ak nič neexistuje, tak ste nič neprehrali. Ak ale stavíte na zlú kartu a ten život existuje, tak potom máte možno smolu.

Dá sa to tak povedať, že prírodné zákony, ktoré vy môžete pozorovať, sú niečo, čo vás môže priviesť k tomu, že to celé musí mať nejaký inteligentný začiatok?

Skúmanie vo vede je v podstate veľmi autentické a veda má svoje metódy, ako skúma. Ja napríklad pri skúmaní nepotrebujem predpoklad existencie Boha, v tomto smere sme si úplne rovnocenní, či už veriaci alebo neveriaci vedci. Ale potom, pri hľadaní nejakej fiinálnej odpovede, v snahe vidieť v tom nejakú hlbšiu myšlienku možno neveriaci vedec povie, že je to samé od seba, že je to možno náhodné a neexistuje žiadna ďalšia odpoveď a veriaci vedci si môžu odpovedať, že v tom vidia nejaký hlbší zmysel, vidia v tom krásu alebo odlesk Boha, ktorý je možno ešte krajší, ako vnímame v prírode a vo vesmíre.