ROZHOVOR: Vláda sa povalila sama, hovorí Gašparovič. Takto si to pri zakladaní republiky nepredstavoval
Takýto stav štátu som si pri zakladaní Slovenskej republiky pred 30 rokmi nepredstavoval. V relácii Téma dňa to v reakcii na udalosti okolo pádu vlády premiéra Eduarda Hegera vo štvrtok večer uviedol bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič.
V tom sa úloha prezidentky veľmi zväčšila. Faktom ale je, že ak by vymenovala úradnícku vládu, tak by pôsobila až do riadneho konca volebného obdobia. Nemohli by sme tam rátať s predčasnými voľbami...
Áno, no aj táto vláda by musela ísť do parlamentu, aby ju schválil. Preto tvrdím, že je treba sa dohodnúť aj s opozíciou. Ak by sa dohodla so všetkými poslancami, že by jej navrhnutí ministri vyhovovali všetkým, tak je to v poriadku. Na druhej strane sa môže stať aj to, že pani prezidentka vymenuje túto vládu a parlament ju neprijme. Následne túto vládu znova odvolá a postaví si svoju novú vládu. Takto by to mohlo byť až do budúcich volieb. Preto si myslím, že je potrebné aj referendum ako poistka, ak by poslanci v národnej rade neprijali ani uznesenie, ani ústavný zákon.
Malo by byť podľa vás možné predčasne ukončiť volebné obdobie aj referendom?
Áno, určite.
Na Slovensku sa nám už začínajú krížiť politické spôsoby vládnutia. Máme tu pomerný zastupiteľský systém, čo sa týka volieb do parlamentu, máme tu priamu voľbu prezidenta. Teraz hovoríme o referende, čo je ďalší legislatívny nástroj. Nie je toho už príliš veľa? Nejde to niekde proti sebe?
Určite áno. Myslím si, že v budúcom volebnom období treba vážne uvažovať o novom volebnom zákone, o novom štátno-právnom usporiadaní, inak sa z týchto problémov nedostaneme. Je veľmi veľa krajov, okresov a je veľmi málo možností rozhodovať o kandidátoch v ich rámci. Napríklad pán Fico má svojich voličov po celej republike. Ak však záleží na krajoch, každý kraj si bude voliť svojich. Tým nechcem povedať, že systém, ktorý máme, je nedemokratický. Ale kraje a okresy majú menšiu možnosť svojich priorov.
Do prezidentky Čaputovej sa naváža väčšina politickej scény. Vy ste niečo také nezažili, do vás sa skôr navážali médiá, no politická scéna bola pomerne kultivovaná. Na pani prezidentku pomerne nevyberavo útočia Matovič, Fico, Mazurek a ďalší. Vnímate to ako politický kalkul, pri ktorom si na jej osobe zbierajú politické body, alebo je to oprávnená kritika?
Nevnímam to ako kalkul. Je to jednoducho osud človeka, ktorý ide do politiky do takýchto funkcií. Ja som mal veľa napádaní, najmä z prostredia novinárov. Neviem, čím som si ich pohneval, ale tvrdo proti mne bojovali, a to aj v druhých prezidentských voľbách, kde som pre nich bol absolútne neprijateľný. Nakoniec som zvíťazil veľkým rozdielom.
Do toho zasahujú politici a najmä politológovia a novinári. V Slovenskej televízii so mnou robili dosť dlhý rozhovor a nakoniec z neho bola jedna veta. Bola tam aj pani politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a šéfredaktor Denníka N. Obaja tvrdili, že pani prezidentka je nestranícka a spomenuli mňa, že som povedal, že som tvrdil, že sa cítim ako člen Smeru. Nepovedali však to, že som tvrdil, že nie som člen Smeru, nikdy som ním nebol a nikdy nebudem, ale ako člen Smeru sa cítim pre to, že máme skoro rovnaký sociálny a národný program. To už ale nikto z novinárov a politológov nepovie.
Toto sa podľa mňa odvíja aj od kultúry parlamentu, ktorú občan sleduje. A keď on vidí, čo sa v parlamente deje, ako si tam ľudia nadávajú do fašistov, tak to inak nejde. Kde my máme fašistickú stranu? Ľudia si zvolili fašistickú stranu, a nereaguje na to prokuratúra a súd? Ten, ktorý je tam označovaný za fašistu, je riadnym poslancom národnej rady s povinnosťou hlasovať a rozhodovať. To, že niekto podá návrh, a pridá sa k nemu člen tejto strany, to je v poriadku. Iné je, keby šiel za ním a kalkuloval a dohadoval sa o hlasovaní za návrhy. To už nie je dobré. V parlamente si sú všetci rovní. Ak je niekto označený za fašistu, tak to treba rozhodnúť a nemá tam čo robiť.