ROZHOVOR: Vláda sa povalila sama, hovorí Gašparovič. Takto si to pri zakladaní republiky nepredstavoval
Takýto stav štátu som si pri zakladaní Slovenskej republiky pred 30 rokmi nepredstavoval. V relácii Téma dňa to v reakcii na udalosti okolo pádu vlády premiéra Eduarda Hegera vo štvrtok večer uviedol bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Pán prezident, padla vláda
Vy ste stáli aj pri vzniku Ústavy Slovenskej republiky. Prečo v nej nemáme jasnejšie popísaný spôsob, ako sa má konať po páde vlády? Upravovalo sa to práve pri páde vlády Ivety Radičovej, vtedy ste vy ako prezident dostali obrovské kompetencie, ale ústavný súd stále tvrdí, že tam nemáme priamu cestu, ktorá by viedla od pádu vlády k predčasným voľbám.
Je teraz návrh v parlamente. Bude záležať na tom, či ho parlament a poslanci príjmu. Či príjmu zákon k týmto otázkam, alebo či sa uznesením rozhodnú, že sa rozpustia. Ale to veľmi pochybujem, pretože pri tomto parlamentnom zložení to asi nebude také jednoduché.
Keď padla vláda pani Radičovej, bol som v zahraničí. Musím povedať, že som s ňou pred tým niekoľkokrát rokoval. Prišla a povedala, že abdikuje. Povedal som jej, aby to nerobila. Nech sa skúsi dohodnúť, trebárs aj s opozíciou. Potom som išiel na zahraničnú cestu. V Maďarsku sme mali stretnutie V4. Už som tam bol a v aute mi ochrankári povedali, že volá pani premiérka. Zodvihol som telefón. Povedala, že sa rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s vyjadrením dôvery vláde. Povedal som jej, aby tak nerobila a vydržala, kým prídem zo zahraničnej cesty.
Dohodli sme sa, že ešte bude hovoriť s opozíciou, ako som ju prosil. A keď som ešte bol v zahraničí, tak som bol upokojený. V tom čase zasadal parlament a mal o tejto otázke rozhodovať. Tuším sme vtedy boli v Indonézii. Ráno o tretej mi niekto búchal na dvere. Otvoril som ich a stál tam minister hospodárstva, ktorý bol so mnou. Povedal: "Pán prezident, padla vláda."
Povedal som mu, aby si nevymýšľal, že som dohodnutý s premiérkou, že ma bude informovať. No on stále tvrdil, že padla vláda. Keď som prišiel domov, pani premiérka ma čakala v paláci a pýtala sa, ako budeme teraz ďalej vládnuť. Povedal som jej, že skončila. Ani ona tomu neverila.
Zavolal som si opozičné aj koaličné strany a povedal som im moju predstavu. Povedal som im, že takto to nejde a ja neviem, ako poveriť novú vládu. Zavolal som všetkých predsedov politických strán a debatovali sme, že ako pokračovať. Dohodli sme sa na termíne, do ktorého mi mali dať spoločné parlamentné stanovisko. Ak by mi ho nedali, sám by som si postavil vládu. Za krátky čas prišli opäť, že chcú znova rokovať a že majú návrh. V ňom prešli všetky právomoci týkajúce sa rozhodovania vlády do mojich rúk.
Odvtedy máme zmenenú ústavu. Vtedy ste však ešte nepoznali stanovisko ústavného súdu, ktorí hovorí, že v ústave nemáme popísaný ten proces, ktorý by bol legitímne viedol k pádu a výmene vlády. To znamená, že to, čo sa vtedy udialo pri páde vlády Mikuláša Dzurindu, nereflektovalo na skutočnosť, ktorú až teraz, na základe podania Zuzany Čaputovej, odhalil ústavný súd. Ako to teraz vyriešia politici? Dokážu nejakým spôsobom dospieť k nejakému kompromisu? Treba 90 hlasov na zmenu ústavy. Myslíte si, že prezidentka dokáže týchto politikov tak, ako vy vtedy, keď ste boli na spoločných rokovaniach, prinútiť k predčasným voľbám? Stanovisko je, že ak sa do konca januára nedohodnú na predčasných voľbách, ktoré by boli v júni, tak ona vymenuje svoju vládu.
Bolo to šťastie, že sme vtedy prijali ten dodatok k ústave. Musím však povedať, že sme situáciu nevyhodnotili komplexne do budúcnosti. Našli sme riešenie na kritickú dobu v tom čase. Teraz bude záležať na parlamente, či príjme uznesenie, ktorým sa sám rozpustí, alebo príjmu ústavný zákon. Myslím si, že dôležité bude aj to, ako rýchlo dôjde k rozhodnutiu o tom, že bude rozhodovať občan.