ROZHOVOR: Vláda sa povalila sama, hovorí Gašparovič. Takto si to pri zakladaní republiky nepredstavoval
Takýto stav štátu som si pri zakladaní Slovenskej republiky pred 30 rokmi nepredstavoval. V relácii Téma dňa to v reakcii na udalosti okolo pádu vlády premiéra Eduarda Hegera vo štvrtok večer uviedol bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Kišš: Pomoc s energiami je príliš intenzívna. Nebude dlhodobo udržateľná, súhlasil Viskupič
Ivan Gašparovič stál pred 30 rokmi pri zakladaní Slovenskej republiky. Od roku 2004 do roku 2014 (dve volebné obdobia) pôsobil ako tretí prezident SR. V minulosti pôsobil ako generálny prokurátor ČSFR a predseda NR SR. Bol členom Komunistickej strany a neskôr poslancom za HZDS. Stál aj pri páde vlády Ivety Radičovej.
Exprezident Ivan Gašparovič v Téme dňa hovoril:
- v čom sa líši pád vlády Ivety Radičovej od pádu vlády Eduarda Hegera,
- kde podľa Ivana Gašparoviča spravila Hegerova vláda chyby,
- akú vinu nesie Igor Matovič,
- ako Gašparovič spomína na zakladanie republiky.
Padla vláda Eduarda Hegera. V čom sa dnešná situácia líši od roku 2011-2012, keď padala vláda Ivety Radičovej?
Ja si myslím, že je tu veľký rozdiel. Ten rozdiel začal už od vzniku tejto vlády. Za Radičovej vlády došlo k situácii, kedy si neporozumeli dve strany v jednej otázke, ktorú mala vláda riešiť vo vzťahu k eurovalu. Tu ide o dlhodobý problém, kedy sa táto vláda dopracovala k tomu, že občania jej vôbec nedôverujú. To je podstatný rozdiel pri rozhodovaní o tom či túto vládu chceme, alebo nechceme. Radičovej vláda padla na základe nedohody s jednou politickou stranou, no tu už nie je zhoda s touto vládou aj pri občanoch.
V tomto parlamente máte poslancov, ktorí sú tam tretíkrát a vždy za inú stranu. Už v tomto vidíte, že táto vláda nemohla dobre pôsobiť na občanov ani prostredníctvom parlamentu. A preto tie dohady, ktoré vznikali u ľudí, boli podľa mňa oprávnené. A že niektoré opozičné politické strany sa to snažili dotiahnuť k tomu, aby táto vláda skončila skôr, je celkom normálne.
Zaujímavé je na tom aj to, že táto vláda sa vlastne povalila sama. Politické strany si prestali dôverovať a začali sa dokonca obviňovať. Vláda, ktorá mala bojovať za spravodlivosť, za vyriešenie problémov trestných činov, sa dokonca dostáva do problémov sama. Aj z tohto pohľadu občan u nej vidí, že zodpovednosť nie je taká, akú predstavovala pred voľbami.
Pani Radičová mala problém v tom, že si nerozumela s jednou politickou stranou, a v tom, že ju nevedela podržať vlastná politická strana. Bol tam paradox, kde pani premiérka bola členkou politickej strany a jej predseda bol členom jej vlády. Z tejto pozície mala sťažené postavenie.
Keď padla vláda pána Dzurindu, tam opäť išlo o problém viac-menej medzi dvomi koaličnými politickými stranami. Išlo tam o Vatikánsku zmluvu. Pamätám si z tohto obdobia jednu príhodu. Keď bola táto roztržka, a vyzeralo tak, že sa nastolí možnosť odvolania vlády. Ráno som išiel do práce a počul som v rozhlase, že došlo k dohode vo vláde. Povedal som si, že budem mať menej problémov.
Keď som však prišiel do práce, čakal ma predseda parlamentu a povedal mi, že za mnou prišiel pretože nesúhlasí s tým, čo povedal pán Figeľ, že sa dohodol. Dohodol sa za jeho chrbtom, on o ničom nevedel. Takže to vôbec neplatilo a opäť nastali tieto problémy.
Vždy sú problémy aj individuálne, teda medzi vzťahmi ľudí, aj spoločenské problémy. Táto vláda a parlament zhrnuli všetky tieto problémy dohromady. Politické strany mali problémy vo vnútri, navzájom sa odvolávali, prestupovali z jednej strany do druhej. Dnes v parlamente neviete, kto za čo hlasoval. Neviem si ani predstaviť, ako to bude vyzerať ďalej.
Aj keď jedni súhlasia a iní nesúhlasia s rozpočtom, je šťastie, že bol schválený. Aj keď sa všetci nezhodujú v tom, či je dobrý. Je veľký rozdiel, ak má však nová vláda v novom roku nastupovať s rozpočtovým provizóriom alebo s rozpočtom.