ROZHOVOR: Program BUDDY nie je adopcia. Ani s kamarátom sa však po troch rokoch nerozlúčite
Ľudmila Uhrová (29) pochádza z Lučenca, no už niekoľko rokov žije s manželom a troma deťmi v Malackách. Do programu BUDDY sa rozhodla zapojiť, keď bola na materskej dovolenke so štvormesačným synom. V rozhovore sa dozviete pre koho je program určený, ako prebieha proces priraďovania dobrovoľníka k dieťaťu, a ako dlho musí človek v programe zotrvať.
Svoj voľný čas delíte medzi seba, svoju rodinu a dieťa z CDR. Ak to môžete zhodnotiť spätne - vzalo vám to niečo?
Okrem času mi to nevzalo nič. Registrujem iba samé pozitíva. Vzťah s Romankou je niečo špeciálne. Samozrejme, na začiatku bola situácia iná, mala som len jedno dieťa, teraz mám tri. Takže je to možno časovo náročnejšie. Romanka ma kedykoľvek konfrontuje s takou otázkou, že musím o tom viac rozmýšľať, čo jej odpoviem, čomu verím ja, a ako jej to mám podať. Je to dobrá škola, lebo raz ma budú s takými otázkami konfrontovať moje vlastné deti a vďaka nej budem na to pripravená.
Ako vnímajú Romanku vaše deti?
Romanka si veľmi rozumie s mojimi deťmi. Od začiatku sme išli s manželom do programu s tým, že je to naše spoločné rozhodnutie. Chceli sme, aby BUDDY dieťa bolo členom našej rodiny. Keď organizujeme oslavu alebo ideme niekde na výlet, tak rátame aj s ňou.
Byť pre niekoho "BUDDY dobrovoľník" je mimoriadne zodpovedná úloha a nemôže ju zrejme robiť každý. Aké by mal mať podľa vás predpoklady?
Nemyslím si, že BUDDY dobrovoľník musí mať nejaké špeciálne predpoklady. Je úplne jedno či je introvert, alebo extrovert, a aké má záľuby. Taktiež nezáleží na regióne, z ktorého pochádza, detí v centrách pre deti a rodiny, je ešte stále dosť po celom Slovensku. Podstatné je, aby mal vôľu a ochotu ísť do programu. Upozornila by som však na to, že vstup do programu je záväzok. Treba si to dobre premyslieť.
Nastal u vás niekedy moment, kedy ste si povedali, že je toho už príliš na vás a chceli by ste prestať?
Takýto moment som ešte nemala. Náš vzťah je prirodzený, podobný tomu, aký máte s priateľmi. Niekedy, keď má toho človek viac, tak jednoducho vynecháme stretnutie, prípadne si len zavoláme. Všetko je o komunikácii.