Mladá učiteľka o slovenskom školstve: Chcem vidieť tvorivý nepokoj, deti nechám vykrikovať
Simona Štefanková (25) je mladá učiteľka, ktorá pôsobí na Základnej škole Cádrova v Bratislave. Pochádza však z východu Slovenska, kde si nemohla nájsť prácu. Hoci má zatiaľ len krátku prax, na vyučovaní využíva inovatívne pedagogické metódy, ktoré si obľúbili rodičia a rešpekt si nimi získala aj od kolegov. V rozhovore pre ta3 povedala, či sú platy učiteľov dostatočné a kde má slovenské školstvo najväčšie medzery.
Tresty v 21. storočí
Ako na vaše metódy prihliadajú starší kolegovia? Uvítali ich? Čo ste sa, naopak, vy naučili od svojich profesne starších kolegov?
S kolegyňami, s ktorými sa v práci stretávam najviac, si to veľmi chvália. Bola som prekvapená, že sú také otvorené, keďže sme sa rozprávali o tom, že staršia generácia zväčša nepríjíma nové metódy a nápady. Je to aj tým, že deti z rôznych tried medzi sebou komunikujú a porovnávajú vyučovanie. Moje deti im hovoria, čo všetko robili so mnou, zatiaľ čo iné deti s učiteľmi memorujú. Šíri sa to medzi triedami a učiteľky potom chodia za mnou a zaujímajú sa o aktivity, ktoré s deťmi robím.
Ja sa zase od nich učím, ako robiť triednu administratívu, či ako riešiť jednotlivé konflikty medzi deťmi. Majú s tým už bohaté skúsenosti a vedia, čo robiť v danej situácii, koho privolať na pomoc.
Učitelia v lete štrajkovali a vydobyli si od nového roka zvýšenie platov o 10 %, následne od septembra 2023 to bude 12 %. Je pre vás takéto navýšenie uspokojivé?
Všetko je lepšie ako nič. Ale je to dobrá správa, že sa to niekam hýbe, a že nás vypočuli. Samozrejme, ešte nie sme tam, kde by sme chceli byť. Práca učiteľa je skôr poslanie, školu mám v hlave od rána do večera. Môj deň sa nekončí posledným zazvonením školského zvončeka. Veľakrát pracujem ešte večer doma, stále treba niečo vymýšľať a plánovať. A ja chcem plánovať, pretože nechcem, aby sa deti na hodine nudili. Chcem, aby chodili radi do školy.
Mnoho absolventov pedagogiky sa po štúdiu nezamestná v odbore. Ukazuje sa, že na Slovensku je však nedostatok učiteľov. Ako to bolo u vás v ročníku? Zamestnali sa všetci vaši spolužiaci?
Už počas štúdia mnoho mojich spolužiakov prišlo na to, že ich to neinteresuje a dokončili školu iba pre titul. Z mojej partie sa všetci zamestnali v školstve, nie však každý ako učiteľ. Niektorí pracujú ako vychovávatelia či asistenti. Čo tiež pozorujem je, že veľa mladých dievčat si hneď po škole založilo rodinu, čiže sa pracovne nikde nehýbu.
Starí rodičia si často spomínajú, ako museli za trest nastaviť ruku do tzv. hrušky a dostali po tej ukazovadlom. Generácie po nich si zase spomínajú na letiace kľúče či kriedu. Máte podobný zážitok? Ako by mali vyzerať tresty v 21. storočí?
Zo strednej školy si pamätám, že po mne letela fixka, a to sa stalo len pred pár rokmi. Nie som zástankyňou takýchto trestov, pretože si znepriatelíte dieťa. Podľa mňa stačí použiť správne slová a vyvolať v dieťati nejakú emóciu.
Deťom stačí pohroziť poznámkou a vedia, že sa o tom dozvedia rodičia aj iní učitelia. Ja ich vždy nechám porozmýšľať nad tým, čo urobili zle, a ako by to mohli napraviť. Diskutujem s nimi o tom.
- Simona svojich žiakov na hudobnej výchove vtiahla do hodiny tým, že si mohli tvoriť svoju vlastnú hudbu, moderne, cez webovu stránku soundtrap.com,
- Počas hodiny matematiky, keď sa učili sčítavať do 1000, spojila vyučovanie s reálnym životom, a žiaci dostali za úlohu vyskladať si na e-shope vlastnú kuchyňu s budgetom do 1000 eur. Jeden žiak prekročil sumu a opýtal sa, či mu odpustia tých pár eur. Simona mu povedala, že nie, pretože to takto nefunguje ani v reálnom živote, a musí si vybrať niečo iné, čo si môže dovoliť.
- Zaznačuje si zaujímavé medzinárodné dni ako deň čokolády či cestovín, kedy sa deti môžu naučiť niečo nové, zábavne a hravo. Zároveň sa venuje aj témam šikany, environmentalistiky či počítačovej bezpečnosti, a snaží sa žiakom vysvetliť primerane ich veku, dôležitosť týchto problematík.