Lipšic pre ta3: Obvinenia vplyvných osôb prinášajú protitlak. Ak budú dôkazy, budeme stíhať kohokoľvek

Hovoria o depenalizácii a dekriminalizácii a často to porovnávajú napríklad s Českou republikou, kde za podvod s veľkou škodou hrozí päť až desať rokov, u nás je to desať až pätnásť. Za falšovanie peňazí či cenných papierov je v Česku sadzba osem až dvanásť rokov, u nás je to dvanásť až dvadsať. Prečo sú tam takéto rozdiely?

Len mechanické porovnávanie trestných sadzieb nie je úplne korektné. Treba poznať aj súvisiace predpisy a aplikačnú prax. Keď ide obvinený do dohody o vine a treste alebo do vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní, vieme znižovať trestné sadzby aj pod dolnú hranicu, to je podľa mojej mienky cesta. Otázkou je, či aj v iných krajinách a za akých okolností môžu znižovať dolnú hranicu trestnej sadzby, napríklad aj v prípade niečoho obdobného ako je dohodovacie konanie. 

Druhá vec je, akým spôsobom súdy trestné sadzby využívajú, pretože v minulosti sme mali na súdoch pomerne rozšírenú prax, že sa v princípe využívali len dolné hranice trestných sadzieb. To znamená, že sa celá trestná sadzba nevyužívala. Takže aj prax súdov je dôležitá. 

Ďalšia vec je, že keď sa ideme porovnávať s Českom alebo Nemeckom, tak porovnávajme všetko - trestno-procesné pravidlá, formálne úkony v prípravnom konaní, potrebu vznášať formalizované obvinenie, účasť obhajcov na výkone prípravného konania, ktorá v Nemecku neexistuje, známy paragraf 363, ktorý neexistuje nikde. Príde mi nekorektné sa porovnávať s Nemeckom len v niečom. Ak chceme štandardizovať trestné právo, tak si k tomu sadnime a diskutujme, ale komplexne. Nie tak, že si vyberieme jednu časť trestného práva, ktorá sa nám zdá byť zaujímavá napríklad v Nemecku, tú budeme presadzovať a o iných hovoriť nebudeme alebo ich budeme blokovať. 

Minister spravodlivosti Viliam Karas hovorí, že to chce riešiť komplexne. Myslí si, že prax ukazuje, že vysoké tresty neodrádzajú páchateľov. Je to naozaj tak?

Závisí to od oblasti kriminality. Ja sa domnievam, že ak môžu mať vysoké tresty odstrašujúci efekt, tak to môže byť práve pri kriminalite bielych golierov. Pri dlhodobých recidivistoch, ktorí páchajú násilné činy, je efekt odstrašenia limitovaný. Doposiaľ sme veľké ekonomické kauzy, kde by boli odsúdení vplyvní ľudia, ešte ani nemali. Takže asi nemôžeme tvrdiť, že či taký efekt vysoké trestné sadzby majú alebo nie. Celkom neviem, z čoho pán minister vychádza. 

Ďalší argument, ktorý advokáti používajú, je ten, že pri ekonomickej kriminalite by sa štát mal snažiť najmä nahradiť spôsobené škody cez peňažné tresty. O to viac, že pobyt za mrežami stojí štát ďalšie peniaze. Dá sa s tým súhlasiť? 

Otázkou je, aká je tá predstava. Pri najzávažnejších trestných činoch je aj dnes možné uložiť trest prepadnutia majetku. Tam podľa mňa problém nie je. Problém je, že ak by to naozaj malo fungovať tak, že pokiaľ niekto spácha nejaký mimoriadne závažný ekonomický zločin a jediné, čo mu hrozí, je to, že to vráti a povieme mu „Už to nerob a choď v pokoji domov,“ bude to mať vôbec nejaký efekt? Myslím si, že skôr nie. Ak je toto niekoho predstava trestného práva, ja ju mám trochu odlišnú.

Za desiatky miliónov podmienka

Návrhy hovoria aj o zdvíhaní hranice pre podmienečné tresty za ekonomické delikty napríklad z dvoch na päť rokov alebo by mohlo prichádzať do úvahy domáce väzenie aj pri sadzbe osem rokov. Vy to kritizujete...

To spolu súvisí. Pokiaľ sa navrhuje znižovať trestné sadzby z desať až pätnásť rokov na päť až desať, a zároveň sa umožní pri piatich rokoch podmienečné odloženie výkonu trestu, to znamená, že aj za najzávažnejšie ekonomické trestné činy v rozsahu desiatok miliónov eur, ako je kauza Mýtnik, by mohli v prípade uznania viny obžalovaní vyviaznuť s podmienečným trestom odňatia slobody. To považujem za úplne absurdné, neprimerané a nespravodlivé. 

Rekodifikáciu trestných kódexov riešia pracovné skupiny. Tam ste s týmto názorom osamotený alebo sa stretávate s pochopením?

Len teraz tie skupiny začali. Kolega ma informoval, že mali prvé stretnutie cez videokonferenciu. Uvidíme, aký to bude mať výsledok. Musím povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry doteraz vôbec nebol prizvaný k diskusiám k otázke novely trestného zákona, ktoré začali možno pred týždňom alebo dvomi. 

Pán minister hovorí, že oslovil generálnu prokuratúru...

Pokiaľ viem, tak následne na intervenciu niektorých ústavných činiteľov sme boli prizvaní aj my. Prišlo mi to tak, akoby sa niekto bál diskusie a iného názoru ľudí z praxe. My sme prvostupňová prokuratúra. Na tejto prokuratúre dozorujeme najzávažnejšie ekonomické delikty. Neprizvať prokurátorov špeciálnej prokuratúry mi prišlo v tom čase ako prejav zbabelosti