Ukrajinka opísala deportáciu do Ruska: Kontroly, mäsová konzerva, žiaden internet a zbití muži
Ukrajinka Olena Strukaljovová bola ruskou okupačnou správou na Ukrajine deportovaná zo svojho rodného Mariupolu do Ruska. Píše český portál Seznam Zprávy, ktorý rozhovor prebral od Rádia Slobodná Európa.
Pred ruskou inváziou žila Olena Strukaljovová v Mariupole na pobreží Azovského mora. "Naše mesto bolo pokojné a veľmi krásne. Deti sa tu hrali na uliciach, smiali sa, ľudia tu boli šťastní. Potom začala ruská okupácia," uviedla. Mariupol sa bránil a čelil ťažkému ostreľovaniu. Zničených bolo takmer 80 percent mesta. "Mnoho ľudí zomrelo počas ostreľovania."
Olena a jej rodina sa pred bombardovaním schovávali vo vlastnom dome. "Urobili sme si úkryt uprostred domu, kde boli múry bez okien. Schovávali sme sa tam s mojím desaťročným vnukom. Okrem mňa tam bola ešte moja sestra a jej manžel. Celkom nás bolo sedem. U susedov sme našli rádio. Dali sme doň batérie a počúvali sme, či už nie je Kyjev obsadený. Pochopili sme, že sa Rusom nepodarilo dobyť žiadne veľké mesto – ani Kyjev, ani Charkov."
Poslední ukrajinskí obrancovia sa stiahli do areálu oceliarní Azovstal. V máji dostali rozkaz sa vzdať a ruským jednotkám sa nakoniec podarilo obsadiť Mariupol. Potom sa Olena dopočula, že do vládou kontrolovaných oblastí Ukrajiny mieria evakuačné autobusy. Prihlásila sa a odišla do mesta Nikolske v Doneckej oblasti, ktoré sa medzitým dostalo pod ruskú kontrolu.
"Bolo tam veľa ľudí. Nebolo tam žiadne ubytovanie, ale ľudia stále prichádzali. Niekoľko dní sme bývali na schodisku. Bola tam podlaha z dlaždíc. Našli sme si preto nejaké papierové kartóny a oblečenie, aby sme si mohli sadnúť na zem. Bola tam zima. Boli sme ale radi, že tam aspoň funguje svetlo. Jedlo sme dostávali raz denne. Povedali nám, že to môžeme mať buď ako raňajky, alebo obed. Bola to kaša a mäsová konzerva," spomína Ukrajinka.
Bez internetu a informácií
V Nikolskom ľudia nemali žiadne informácie ani internet. "Niekto opravil káblovú televíziu, ale boli tam len ruské programy." Keď sa konečne dostala na rad, vzali ju ruskí vojaci na policajnú stanicu, aby prešla cez filtráciu.
"Keď na mňa prišiel rad, išla som na policajnú stanicu kvôli výsluchu. Tam sme strávili päť hodín na chodbe. Všade boli ľudia so zbraňami. Veľa vojakov. Boli tam takí dvaja mladí muži. Jeden vypočúval nejaké dievča a druhý ma donútili vyzliecť si blúzku. Prezerali si ma. Bolo to strašné. Bol oveľa mladší ako ja. Mohol to byť môj syn. Bolo to veľmi nepríjemné. Videla som, ako našich mužov surovo bijú. Jeden z nich ležal na podlahe celý od krvi. Kopali do neho a bili ho obuškami," opisuje.