ROZHOVOR: Schizofréniu mi pravdepodobne spustili drogy, hovorí mladík s duševnou poruchou
Schizofrénia sa objavuje pomaly a potichu, často prestrojená za iné duševné choroby. Človek ju môže zdediť, no spúšťajú ju aj drogy a psychotropné látky. Mladý respondent, ktorý si želal ostať v anonymite, sa v rozhovore pre ta3 zdôveril s tým, aký priebeh mala u neho.
Liečebne sa na istý čas stali vaším druhým domovom. Čo ste v nich počas dní robili?
Cez deň sme mali tradične trikrát stravu, čo slúžilo ako pevné body v harmonograme dňa. Doobeda sme mali rôzne terapie a poobedia sme trávili v spoločenskej miestnosti. V nej sme sa mohli venovať rôznym ručným prácam či aktivitám, ako napríklad skladať puzzle alebo niečo vyrábať. Televíziu sme mohli pozerať iba večer. V prvom zariadení som ani nemohol mať pri sebe mobil, čo bola pre mňa úplne nová skúsenosť.
Za bránami zúril covid
V liečebni ste boli práve vtedy, keď sa na Slovensko dostal covid a prvá vlna pandémie. Ovplyvnilo to vašu liečbu?
Moju liečbu pandémia veľmi neovplyvnila. Doktori naďalej dochádzali do zariadenia a starali sa o nás. Mali sme však zakázané návštevy priateľov a rodiny. Mohli nám len nechať nejaké veci na vrátnici, ktoré nám následne pracovníci odovzdali. Keďže sme už aj tak boli izolovaní od okolitého sveta, v zariadení sme nemuseli nosiť rúška.
Počet ľudí s poruchou príjmu potravy vzrástol o tretinu. Čoraz viac sa vyskytuje aj medzi deťmi
V zariadení ste teda pandémiu až tak nevnímali. Čo však po tom, ako ste sa z liečebne vrátili do reálneho sveta?
Nemal som veľmi čas vnímať to, keďže som bol medzi pobytmi doma približne iba týždeň. Pri tom všetkom, čo som zažíval, to bola jedna z mojich posledných starostí. V druhom zariadení som však celú situáciu vnímal intenzívnejšie. Každý deň sme si museli merať teplotu a pri vychádzkach do areálu sme už museli nosiť rúško. A tým, že sme večer pozerali správy, tak sme vedeli, čo sa približne deje vo svete a za stenami liečebne.
Podstúpili ste mnohé sedenia, terapie aj pobyty v liečebniach. Pomohlo vám to?
Po liečení som sa mal lepšie. Už som nemal príznaky a začal som sa normálne stravovať. Chýbal mi však pevný program a kolísala mi nálada. Tým, že som prerušil štúdium, som však mal prázdne dni. Nerobil som toho veľa, často som iba ležal, pozeral film, šiel sa prejsť alebo sa trochu učil.