ROZHOVOR: Schizofréniu mi pravdepodobne spustili drogy, hovorí mladík s duševnou poruchou

29.11.2022 00:00

Schizofrénia sa objavuje pomaly a potichu, často prestrojená za iné duševné choroby. Človek ju môže zdediť, no spúšťajú ju aj drogy a psychotropné látky. Mladý respondent, ktorý si želal ostať v anonymite, sa v rozhovore pre ta3 zdôveril s tým, aký priebeh mala u neho.

ROZHOVOR: Schizofréniu mi pravdepodobne spustili drogy, hovorí mladík s duševnou poruchou
Foto: Profimedia

Respondent, ktorý trpí schizofréniou, v rozhovore prezradil:

  • ako sa choroba začala u neho prejavovať,
  • čo jej predchádzalo,
  • aké kroky musel v liečbe podstúpiť,
  • ako vyzeral jeho život v psychiatrických liečebniach.

Schizofréniu sprevádza mnoho rozličných symptómov. Ako sa u vás táto choroba prejavila?

Ľudia okolo mňa si najprv všimli, že mám problémy s jedlom. Nestravoval som sa pravidelne. A keď som už niečo aj zjedol, väčšinou to boli malé porcie. Taktiež som sa o seba menej staral. Spätne som si však uvedomil, že som prežíval istú formu halucinácií. Neboli to vizuálne ani zvukové halucinácie, skôr pocitové. Zdalo sa mi, že je niečo nado mnou či za mnou.

Duševné choroby sú na jednej strane dedičné a na druhej ich môžu spustiť rozličné faktory. Viete, z čoho sa u vás schizofrénia vyvinula?

Doteraz presne neviem, z čoho u mňa táto porucha vznikla. Moja prababka mala tiež schizofréniu, čiže som mohol mať nejakú predispozíciu. Počas štúdia som však experimentoval s rôznymi psychotropnými látkami a drogami, ako napríklad s LSD či halucinogénnymi hubami. Je možné, že mi to spustili práve ony.

Z liečebne do liečebne

Po zistení, že niečo nie je v poriadku, ste začali situáciu riešiť. Za kým ste s problémom šli?

Toto obdobie si nepamätám veľmi dobre. Rodičia mi povedali, že som sa im priznal, že mi nie je dobre. V tom čase som si však myslel, že mám depresiu. Najprv som navštívil obvodného lekára, následne špecializovaného a ten mi predpísal povinný pobyt v psychiatrickej liečebni. Po ňom som bol ešte ďalší mesiac v liečebni v Pezinku, kde som absolvoval doliečenie. Pre tento pobyt som sa síce rozhodol dobrovoľne, no bol náročný. Mal som vtedy zle nasadené lieky a nepríjemné vedľajšie účinky. Lekári sa o nás taktiež starali menej, než v predošlej liečebni. Následne som ešte navštevoval istú dobu stacionár, kde som trávil doobedia.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 3 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok