ROZHOVOR: Veriaci minister školstva? Obavy by v nás mali vyvolávať iné veci, hovorí Hipš
V politike už nie je aktívny viac ako rok. Bývalý predseda SPOLU-OD a expert na školstvo Juraj Hipš hovorí, že v strane by mali sami vyhodnotiť, čo to znamená, ak jej predseda neobháji svoj post ani v malom okresnom meste. V rozhovore pre ta3 opísal, aké má očakávania od novozvoleného banskobystrického župana Ondreja Luntera, ale aj to, prečo nové tablety ani nábytok neposunú slovenské školstvo vpred.
Ste odborníkom na vzdelávanie, založili ste v zahraničí oceňované organizácie Sokratov inštitút, Komenského inštitút, stáli ste pri zrode organizácie Živica. Čo z filozofie týchto organizácií by ste preniesli do slovenského školstva?
Všetky tieto veci sa podarili len vďaka veľkému tímu ľudí, ktorí navzájom spolupracovali a išli za rovnakým cieľom. Ak chceme dosiahnuť zlepšenie vzdelávania, ten spoločný cieľ a spolupráca sú nevyhnutné. My sme si už však zvykli na to, že s každým ministrom príde nová vízia a začína sa odznova. Vo vláde musí prinajmenšom fungovať spolupráca medzi ministrom školstva, financií a premiérom. To je minimum, aby sa dali robiť skutočné zmeny. Lebo darmo budeme mať skvelú víziu, ak nebudú peniaze a rovnako je zbytočné vyhadzovať financie, ak nemáme dobrý plán.
Duševné zdravie detí sa zhoršuje
Časť politikov dlhodobo volá po zavedení tém o sexuálnych menšinách do školských osnov, o čom opačný názorový breh nechce ani počuť. Pomohlo by slovenským deťom, ak by sa v škole dozvedeli viac o LGBTI+ tematike?
Niektorí politici, rodičia aj učitelia chcú deti a mladých ľudí chrániť pred týmito témami a keď počujú napríklad slovo sex, tak ich obchádzajú mrákoty. Lenže v dobe internetu a sociálnych sietí je úplne naivné si myslieť, že deti s týmito témami neprichádzajú do kontaktu. Opak je pravdou a dokazujú to aj rôzne výskumy. Žiaľ, informácie takto získavajú veľmi nevhodným spôsobom. Preto považujem za veľmi správne, aby sa na školách o týchto témach deti dozvedeli vhodnou formou.
V súvislosti s energetickou krízou sa hovorilo, že by žiaci opäť mohli prejsť na dištančné vzdelávanie. Je na takýto scenár slovenské školstvo podľa vás pripravené?
Vôbec by sme nemali uvažovať o tom, že by školy prešli na dištančnú výučbu. Za prvé, školy nie sú zďaleka len o odovzdávaní vedomostí. Deti si tam budujú sociálne zručnosti aj napĺňajú svoje emocionálne potreby. Toto veľmi ťažko dosiahneme v online priestore. Za druhé, online výučba je nesmierne náročná ako pre učiteľov, tak pre žiakov. Počas pandémie som pomáhal učiteľom zvládnuť online výučbu a viem, aké ťažké je pripraviť kvalitné hodiny. Mnohokrát si nakoniec deti len prepisovali poznámky z prezentácie. Toto je, žiaľ, častý spôsob výučby aj počas bežného vyučovania, ale v online priestore je to ešte väčšie peklo. A za tretie, exminister Gröhling síce sľúbil ešte v máji 2021 školám počítače, ale do dnešného dňa ich školy nedostali. Takto sme pripravení na dištančnú výučbu.
Dôsledky dištančnej výučby a izolácie neprospeli mnohým deťom, vzrástol počet pokusov o samovraždu. Reaguje školstvo na takéto dôsledky pandémie?
V prvom rade treba opäť zopakovať, že vláda v tomto fatálne zlyhala. Neriadila sa odporúčaniami svetových ani domácich autorít, ktoré zdôrazňovali, že školy sa majú zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé. Slovenská vláda to robila presne naopak. Následky si budeme niesť ešte roky. Odborníci sa zhodujú, že duševné zdravie detí sa zhoršuje. Chýbajú nám školské psychologičky, asistenti, ale rovnako je alarmujúca aj absolútne nedostatočná psychologická a psychiatrická pomoc pre deti. Aj deti s vážnymi psychickými problémami musia čakať týždne až mesiace na vyšetrenie, o hospitalizácii ani nehovoriac. Ministerstvo zdravotníctva ani školstva v tejto oblasti absolútne nevyvíja dostatočnú snahu na riešenie problému. Neviem, čo ešte sa musí v spoločnosti stať, aby sa zodpovední zobudili.