ROZHOVOR: Veriaci minister školstva? Obavy by v nás mali vyvolávať iné veci, hovorí Hipš
V politike už nie je aktívny viac ako rok. Bývalý predseda SPOLU-OD a expert na školstvo Juraj Hipš hovorí, že v strane by mali sami vyhodnotiť, čo to znamená, ak jej predseda neobháji svoj post ani v malom okresnom meste. V rozhovore pre ta3 opísal, aké má očakávania od novozvoleného banskobystrického župana Ondreja Luntera, ale aj to, prečo nové tablety ani nábytok neposunú slovenské školstvo vpred.
Veriaci minister školstva? Obavy by v nás mali vyvolávať iné veci, hovorí Hipš
Juraj Hipš v rozhovore pre ta3.com hovorí:
- ako by mal vyzerať minister školstva 21. storočia,
- ktorou krajinou by sa slovenské školstvo mohlo inšpirovať,
- či by žiakom prospelo ďalšie dištančné vzdelávanie,
- aké očakávania má od budúceho župana Ondreja Luntera,
- či je spokojný s volebným výsledkom strany SPOLU-OD,
- prečo sa SPOLU a PS nezlúčili.
Šéfa parlamentu Borisa Kollára ste kritizovali za jeho slová, že bude na ministerstve školstva presadzovať konzervatívneho odborníka, aby chránil kresťanov a konzervatívne zmýšľajúcich ľudí. Aká je vaša predstava o slovenskom ministrovi školstva v 21. storočí?
Nemám žiadny problém s tým, ak je minister školstva veriaci. To s čím mám problém je, ak to má byť kľúčová kvalifikácia na ministra. Nemali by sme mať strach z konzervatívneho, liberálneho, veriaceho alebo ateistického ministra školstva. Oprávnené obavy v nás má vyvolávať to, či minister chápe vzdelávanie ako boj medzi rôznymi kmeňmi alebo, naopak, pomáha vytvárať školy, kde sa v bezpečnom prostredí stretávajú rôzne deti s rôznymi príbehmi. Toto je dôležitá kvalifikácia na post ministra školstva.
V porovnaní s ministerstvom financií či hospodárstva nebýva o rezort školstva pri zostavovaní vlády až taký veľký záujem. Aj samotní ministri sa tu menia oveľa viac ako inde. Čím je tento rezort pre politikov nezaujímavý?
Verejnosť túži po rýchlych a instantných riešeniach. Chceme výsledky hneď a teraz. Reforma vzdelávania je však zložitý a komplexný proces. Nesmieme taktiež zabúdať, že roky sa na túto tému kašľalo. V každom programovom vyhlásení vlády je síce vzdelávanie vždy napísané ako priorita, ale žiadna vláda to skutočne ako prioritu nemala. Ani súčasná, ani minulé. Minister školstva môže rozdávať školám tulivaky, tablety aj nový nábytok. Dá sa s tým pekne odfotiť na sociálne siete, ale to nie sú skutočné systémové zmeny. Väčšine politikov sa do zásadných zmien nechce, lebo vedia, že je to bolestivé, výsledky neprídu ihneď a oni viac ako zlepšenie vzdelávania sledujú to, aby boli opäť zvolení do nejakej funkcie.
Nielen pandémia odhalila, ale aj medzinárodné merania nám pravidelne ukazujú, aké veľké medzery má slovenské školstvo. Máte nádej, že by sme mohli dobehnúť zameškané a dostať sa, povedzme, na úroveň Fínska?
Fínsko je dávané ako častý príklad pre Slovensko. Ale rád by som poukázal na Estónsko, ktoré je rovnako postsocialistickou krajinou ako my a dôležité reformy vo vzdelávaní tam dokázali spraviť. Takže určite tá možnosť tu je. Som ale presvedčený, že ak sa majú udiať skutočné a zásadné zmeny k lepšiemu, musí to byť premiérska téma a musí to byť skutočná priorita vlády. Takú sme tu zatiaľ nemali.
Juraj Hipš je odborník na školstvo, pedagóg a aktivita. Pod hlavičkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica založil Sokratov inštitút a Komenského inšitút. Je bývalým predsedom strany Spolu - občianska demokracia. Pochádza z Bratislavy, s rodinou žije na lazoch v obci Zaježová.