ROZHOVOR: Nechodíme sa klaňať do Moskvy, hovorí Stančík. Putina sa nesmieme zľaknúť
O premiéra Eduarda Hegera je v zahraničí záujem, hovorí štátny tajomník rezortu diplomacie Andrej Stančík. V rozhovore pre ta3 vysvetlil aj to, prečo ho odchod Martina Klusa z SaS, po ktorom prevzal pozíciu, neprekvapil, a ako vníma demokratickú platformu v OĽANO. Referendum na Sliači podľa neho vypovedá veľa o politikoch, ktorí šíria nezmysly, a mrzí ho, že si opozícia robí politiku z bezpečnostných otázok Slovenska.
Kadyrov robí všetko, aby sa zapáčil Putinovi
V Kremli rastie vplyv vodcu Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina a tiež čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Aký vplyv to môže mať na vývoj vojny na Ukrajine a na vývoj ruskej zahraničnej politiky?
Patria k tzv. tvrdému jadru, ktoré od začiatku hovorí o potrebe viesť vojnu ešte tvrdšie a viac kruto voči ukrajinskému obyvateľstvu. Je to neospravedlniteľné a barbarské. Kadyrov dlhodobo robí všetko preto, aby sa zapáčil Putinovi a je možné, že jeho radikálne výroky sú pre Putina testom toho, čo ruská spoločnosť ešte dokáže akceptovať.
To, že títo radikáli dostávajú väčší priestor svedčí len o tom, že Putin vojnu prehráva a ukazuje sa, aké fiasko jej vyvolania bolo. Ukrajincom sa darí na fronte a Putinov režim je v úzkych, preto siaha po čoraz radikálnejších nástrojoch. Vplyv týchto obskúrnych postavičiek je toho jasným dôkazom.
Ako Európa a Západ by sme sa však nemali zľaknúť, pretože presne o to im ide. Ak sa zľakneme dnes a necháme Putinovi Ukrajinu, čo urobíme o päť rokov, keď bude mať ďalšie nároky? Necháme im Pobaltie, či časť Slovenska? História Mníchovskej dohody nám jasne ukázala, že neustále ustupovanie tyranovi len zvýši jeho apetít a výsledok je horší ako jeho skoré zabrzdenie.
Už dnes vieme, že Rusko zničilo na Ukrajine vyše 40 % energetickej infraštruktúry, po vyše ôsmich mesiacoch vojny sa hovorí už aj o obnove krajiny. Ako si predstavujete povojnovú Ukrajinu?
Ukrajina má ambície byť členom EÚ a NATO a my ju v tom plne podporujeme. Nie je to však samozrejmosť a tak, ako v prípade Slovenska cesta k členstvu bude dlhá. Oba sú to totiž elitné kluby, ktoré majú prísne podmienky vstupu. Zároveň je potrebný konsenzus všetkých členských krajín. Pamätáme si predsa, koľko trvalo Slovensku dostať sa do EÚ a aké obety sme museli priniesť.
Ukrajina však potrebuje európsku perspektívu ako motiváciu pre vnútorné zmeny a posilnenie demokracie. Pre Slovensko je to zároveň príležitosť, keďže východ našej krajiny by už nebol perifériou únie a tak ako si vstupom Slovenska do EÚ pomohli prihraničné regióny Rakúska, by si mohol polepšiť aj náš Východ. Obnova Ukrajiny nebude ľahká, no rovnako to bude príležitosť aj pre našu ekonomiku a našich podnikateľov.
Spoločnosť veľmi polarizovala téma dohody s USA. Na Sliači sa dokonca pre ňu konalo i referendum o vojenskej základni, ktorá však vôbec nie je v hre. Odzrkadľuje referendum na Sliači a jeho výsledok mentalitu Slovenska?
Bolo to absolútne zbytočné a bezpredmetné referendum. Sama starostka priznala, že o amerických základniach “len niekde čítala” nevedela však kde. Vypovedá to veľa o politikoch, ktorí takéto nezmysly a hoaxy šíria.
Pri rozhovoroch so zahraničnými partnermi som spomínal mieru politizácie a nenávisti, ktorú opozícia v súvislosti s DCA šírila a tí krútili hlavami. Podľa nich ide o absolútne štandardnú zmluvu, ktorá v krajinách NATO prechádza politickým konsenzom. Žiaľ, u nás si z bezpečnostných otázok Slovenska opozícia robí politiku.
Dlhodobo sa hovorí, že Slováci veria konšpiráciám a prieskumy to jasne dokazujú. Úloha pre politikov je jasná - musíme jasne a otvorene hovoriť o našich zahranično-politických záujmoch a aktívne bojovať proti dezinformáciám. V tomto naše ministerstvo, ako aj obrana, vnútro a Úrad vlády SR podnikajú kroky. Je vidieť, že to má zmysel, keďže podpora nášho členstva v NATO a EÚ stúpa.