ROZHOVOR: Extrémistické sily prinášajú spoločnosti len problémy, tvrdí Mesežnikov
Bez dopytu nie je ponuka. Platí to aj pre stredové umiernené strany v slovenskom politickom spektre. Ako uviedol politológ Grigorij Mesežnikov v rozhovore pre ta3, stredoľavicové strany na Slovensku fakticky nemáme. Stredopravicové zase nie sú ani vo vláde, a pritom sú podľa neho dôležité pre modernizáciu a demokratizáciu spoločnosti.
Sú stredové umiernené strany najlepším riešením pre krajinu?
Absolútne, bez diskusie. Umiernené strany ako také sú zárukou demokratického vývoja, politickej stability a aj našej zahranično-politickej orientácie. Ich elektorát sú v podstate ľudia so stabilnejšími politickými preferenciami. Dávajú prednosť riešeniam v rámci existujúcich zákonov a demokratického ústavného systému.
Časť mládeže inklinuje k radikálom
Stúpnu alebo klesnú podľa vás týmto stranám preferencie po udalostiach na Zochovej a Zámockej ulici v Bratislave?
Či stúpnu, alebo nie, to nedokážem posúdiť. Myslím si, že udalosť na Zámockej ulici možno spôsobí iný typ diskusie v spoločnosti. O príčinách radikalizmu, náprave, o nejakých zlepšeniach pre komunitu LGBTI+, na ktorú bol nasmerovaný tento útok.
Nehľadal by som tu nejakú priamu súvislosť, vedel by som si však predstaviť, že od liberálnejších strán by mohli prichádzať návrhy na riešenie situácie pre ľudí z LGBTI+ komunity. Možno by tým pádom prišlo aj zvýšenie preferencií zo strany mladších, dynamickejších voličov. Toto je však skôr špekulácia. Na Slovensku teraz zažívame kombináciu rôznych faktorov, aj trvácnejších - následky pandémie, ťažká ekonomická situácia, energetická kríza, inflácia. Tieto udalosti ovplyvňujú preferencie politických strán.
V čom môžu byť atraktívne pre mladých voličov?
Mladí ľudia majú rozmanité preferencie. Istá časť dáva prednosť dokonca radikálnym predstavám. Ale pre ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa ich štát rozvíjal, aby im poskytoval dobré príležitosti pre štúdium, prácu, modernizáciu spoločnosti, skrátka, rozvoj rôznych sektorov, sú takéto strany najlepšia možnosť.
Ako som však povedal, realita je taká, že mladí ľudia sú rôzni, majú rôzne nastavenia a predstavy. V tých regiónoch Slovenska, kde je sociálna situácia komplikovanejšia, majú ľudia rozmanité skúsenosti so spolužitím medzi rôznymi komunitami, môže dať časť mládeže v takýchto podmienkach prednosť radikálnym, nacionalistickým až extrémistickým silám. Taktiež zohráva úlohu aj vplyv rôznych ideológií zdedených z minulosti z totalitného slovenského štátu. V konečnom dôsledku tie extrémistické sily - neumiernené, radikálne - prinášajú spoločnosti len problémy.
Myslím si však, že takým pozitívom spojených volieb, ktoré sme zažili pred dvoma týždňami, bolo, že extrémistické sily zlyhali. Majú veľmi málo svojich zástupcov, či už na postoch primátorov a starostov, ale aj poslancov.