ROZHOVOR: Extrémistické sily prinášajú spoločnosti len problémy, tvrdí Mesežnikov
Bez dopytu nie je ponuka. Platí to aj pre stredové umiernené strany v slovenskom politickom spektre. Ako uviedol politológ Grigorij Mesežnikov v rozhovore pre ta3, stredoľavicové strany na Slovensku fakticky nemáme. Stredopravicové zase nie sú ani vo vláde, a pritom sú podľa neho dôležité pre modernizáciu a demokratizáciu spoločnosti.
Liberálny fašista je nezmysel. Politologička Malová vysvetlila, čo znamená extrémista či radikál
V rozhovore sa dozviete:
- ktoré strany reprezentujú umiernený stred na Slovensku,
- či tieto strany figurujú v okolitých krajinách,
- či sú najlepším riešením pre krajinu,
- či sú atraktívne pre mladých voličov,
- čo nájdeme v ich programe.
Ktoré strany v minulosti reprezentovali umiernený stred na Slovensku?
Umiernený stred je kategória subjektov - súčastí straníckeho systému, ktorá je v súlade so všetkými princípmi liberálnej demokracie. To znamená - právny štát, pluralitný demokratický režim, liberálne vládnutie, výkon ľudských práv v súlade s ich moderným konceptom.
Pokiaľ ide o ideové orientácie, tak je to stredopravý segment. Patria tam nesocialistické občianske strany, kresťansko-demokratické, liberálne, občiansko-demokratické a im blízke. Na Slovensku máme ešte libertariánsku stranu SaS.
Strany tohto typu, ktoré existovali, ale aj existujú, vytvárali na Slovensku vládne koalície, ktoré Slovensko posúvali smerom k modernizácii, demokratizácii a európskej integrácii. Strany ako SDKÚ, KDH, momentálne sú to SaS, ale aj Progresívne Slovensko (PS). Na začiatku transformácie sme mali aj menšie strany ako DS, ODÚ, ODS, DÚ, to jest demokratickú stredo-pravicu. Toto všetko sú strany, ktoré sa dajú zaraďovať do neľavicovej časti politického stredu. Dnes môžeme považovať za stredovú stranu aj PS, je to liberálna strana.
Momentálne stredoľavicové strany na Slovensku fakticky nemáme, sú to sociálno-demokratické strany. Síce formálne máme dve strany s takýmto názvom, ale Smer vôbec nie je stredo-ľavica a myslím si, že strana Hlas-SD má od toho zatiaľ tiež ďaleko.
Aké body nájdeme primárne v ich programe? Za čím si stoja?
Vykazujú základné prvky liberárno-demokratického režimu. Čo ich odlišuje od ľavice sú sociálno-ekonomické programy. Dávajú prednosť princípom trhovej ekonomiky a individuálnym ekonomickým aktivitám.
Časť týchto strán presadzuje myšlienku štíhleho alebo štíhlejšieho štátu (pozn. red. osekávanie a zefektívňovanie vecí v štáte). Samozrejme, nie všetky strany rovnako. Nespochybňuje to ich príslušnosť k princípom trhovej ekonomiky. Na Slovensku presadzujú aj model decentralizácie verejnej správy, napríklad, na rozdiel od svojho času ľavicovej SDĽ.
Smer-SD bol za centralistický model. U strany Hlas-SD je tiež príklon skôr k centralizovanému modelu s väčšou koncentráciou právomocí v prospech štátu. Na Slovensku preto nie je prekvapujúce, že práve počas vládnutia stredopravých strán sa zaviedla decentralizácia verejnej správy. Uskutočnila sa reforma územno-správneho členenia, pridali sa kompetencie krajským samosprávnym orgánom.