ROZHOVOR: Umelé vence sa v prírode rozkladajú vyše 100 rokov. Ako sa dajú Dušičky osláviť ekologicky?
Počas Pamiatky zosnulých, sviatku známeho aj ako Dušičky, zaznamenávajú cintoríny zvýšenú návštevnosť. Tá so sebou prináša aj väčšie množstvo ozdôb v podobe vencov či kahancov, a teda aj viac odpadu. O tom, ako pri spomínaní na našich blízkych nezaťažovať planétu, sme sa rozprávali s členkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica Monikou Suchánskou.
Záujem rastie
Na Slovensku ste stáli pri zrode dvoch prírodných cintorínov, v Košiciach a vo Zvolene. Aké sú najväčšie rozdiely v pochovávaní v porovnaní s typickými cintorínmi?
Prvý rozdiel, ktorý si na prírodnom cintoríne všimnete, je absencia klasických náhrobkov. Ich pamätnú funkciu tu preberajú stromy alebo kvetinové záhony. Mená zosnulých nesú malé tabuľky, prípadne miesta môžu na žiadosť pozostalých zostať bez označenia. Na naše cintoríny nie je možné prinášať žiadne nerozložiteľné kvetiny ani kahance či iné ozdoby. Sviečky sa u nás zapaľujú plávajúce a bezobalové na vodnej hladine kamenných diel. Ďalším dôležitým a výrazným rozdielom je aj prístup k obradom poslednej rozlúčky. Tie tvoríme s pozostalými podľa toho, čo im dáva zmysel. Odohrávajú sa u nás menšie aj väčšie pohreby, s kňazom či vo vedení rodiny alebo nás ako obradníčok.
Je o takýto spôsob pochovávania na Slovensku záujem? Rastie v posledných rokoch?
Zvolenská Záhrada spomienok oslávila tento mesiac päť rokov od otvorenia, košický Les spomienok bude mať na Dušičky prvé výročie. V oboch mestách nás záujem prekvapil a každým rokom rastie. Rastie aj záujem iných miest a obcí, ktoré nás oslovujú, aby sme im pomohli vybudovať prírodný cintorín alebo pomohli s revitalizáciou klasického cintorína.
Počas Dušičiek tradičné cintoríny zaplavia svetlá sviečok. Na prírodnom cintoríne nachádzajúcom sa v lese to zrejme nie je možné. Ako vyzerajú prírodné cintoríny počas týchto sviatkov?
Každý rok organizujeme slávnosť, kam pozývame ľudí, ktorí u nás majú pochovaného blízkeho, ako aj širokú verejnosť. Spoločne zapálime sviečky, slávnosť sprevádza hudba, ľudia môžu napísať odkazy zosnulým, ktoré po slávnosti spálime. Máme pripravené aj občerstvenie, ku ktorému ľudia radi prispejú niečím vlastným. Skôr než o materiálnom prejave spomínania je to u nás o stretnutí komunity a spoločnom zdieľaní spomienok.
