ROZHOVOR: Umelé vence sa v prírode rozkladajú vyše 100 rokov. Ako sa dajú Dušičky osláviť ekologicky?
Počas Pamiatky zosnulých, sviatku známeho aj ako Dušičky, zaznamenávajú cintoríny zvýšenú návštevnosť. Tá so sebou prináša aj väčšie množstvo ozdôb v podobe vencov či kahancov, a teda aj viac odpadu. O tom, ako pri spomínaní na našich blízkych nezaťažovať planétu, sme sa rozprávali s členkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica Monikou Suchánskou.
V rozhovore sa dozviete:
- podiel ročného množstva odpadu, ktorý sa vyprodukuje počas Dušičiek,
- čo sa stane s odpadom z cintorínov,
- aké sú alternatívy voči ozdobám z umelých materiálov,
- aký je rozdiel medzi prírodným a klasickým cintorínom,
- ako vyzerajú Dušičky na prírodných cintorínoch.
S odpadom sa nakladá neefektívne
Je známe, koľko odpadu sa vyprodukuje na slovenských cintorínoch počas Dušičiek, prípadne počas celého roka?
Všeobecné štatistiky na Slovensku chýbajú, ale zachytili sme údaj, že počas Dušičiek vznikne tretina a niekde až polovica z ročného množstva odpadu.
Existuje na cintorínoch povinný systém triedenia odpadu alebo končí všetko v jednom koši?
Povinný systém neexistuje a na väčšine cintorínov zrejme ešte stále nájdeme jeden zmesový kontajner. Ale ani to, že sú na cintoríne koše na separovaný odpad, nie je zárukou efektívnejšieho nakladania s odpadom. Je to celkom komplexný problém, na ktorom sa podieľa materiálová zložitosť hrobovej výzdoby - v jednom venci môžete nájsť rôzne druhy plastu, lepidlá, drôty. Kahanec môže byť sklenený, v ňom plastová vložka s parafínovým voskom, podstavec aj vrchnák z plastu.
Ak by sme to aj všetko od seba pracne oddelili, je len veľmi malá šanca, že sa niečo z toho naozaj zrecykluje. Niektoré druhy plastu totiž nie sú na to vhodné alebo sú znečistené voskom a na triediacej linke budú vylúčené na energetické zhodnotenie, teda spálenie odpadu za účelom výroby energie. Ďalej sa na probléme podieľa aj nelogické rozmiestnenie kontajnerov. Ľudia radšej hodia všetko do toho, ktorý majú najbližšie. Alebo, ak vidia, že je napríklad kontajner na plast preplnený a kontajner na papier prázdny, využijú to. Podľa analýzy, ktorú sme robili na cintoríne vo Vrakuni s organizáciou Marianum a firmou JRK, je viac ako polovica cintorínskeho odpadu biodpad a celkovo sa dá viac ako 86 % obsahu kontajnera vytriediť.
Čo sa deje s odpadom z cintorínov?
Zmesový odpad sa buď skládkuje, alebo spaľuje, čo sú dva najmenej efektívne spôsoby nakladania s odpadom. Pokiaľ má cintorín separovaný zber, je šanca, že na triediacej linke sa dostane na recykláciu aspoň jeho časť. Počuli sme však už aj o prípadoch, kedy vývozca odmietol vyviezť separovaný odpad, pretože v kontajneri bol aj odpad, ktorý tam nepatrí. My odporúčame počas Dušičiek napríklad zapojiť vyškolených dobrovoľníkov, ktorí by na kontajnerových stanoviskách ľudí usmerňovali, a tým zároveň učili triediť cintorínsky odpad.
Monika Suchánska je členkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, kde vedie projekt Záhrada spomienok. Je spoluzakladateľkou prírodných cintorínov na Slovensku a v Česku.