Poruchou ADHD netrpia len deti. Psychologička Málišová popísala, aké prejavy majú dospelí

S poruchou ADHD sa väčšinou stretávame pri deťoch v mladom školskom veku. Kedy sa táto porucha zväčša diagnostikuje?

Najčastejšie po nástupe do školy, kedy dieťa naráža na to, že nezvláda nároky vzdelávacieho procesu: sedieť celú hodinu na mieste, nosiť si pravidelne pomôcky, písať si úlohy, hlásiť sa, keď chce niečo povedať, ... Väčšinou buď učiteľ, alebo rodič vníma, že má dieťa problémy s fungovaním v triede a odošle ho do príslušného diagnostického centra na psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku. 

V dnešnej dobe už rodičia často prichádzajú na diagnostiku aj skôr, teda pred nástupom do školy, lebo vidia, že dieťa sa zle prispôsobuje v kolektíve materskej školy. Tam je potrebné citlivo odlíšiť podiel výchovy na ťažkostiach dieťaťa, napríklad nedostatočné alebo nekonzistentné stanovovanie hraníc. Ďalšia skupina detí ešte zvláda prvý stupeň, ale prejavy sa výrazne zhoršia pri prechode na druhý, kedy naraz stúpne náročnosť učenia, menia sa rôzni učitelia a dieťa má menej stabilné a štruktúrované prostredie ako dovtedy.

Diagnostika v dospelosti

V poslednom čase sa na sociálnych sieťach preberá téma diagnózy či neskorej diagnózy ADHD pri dospelých ľuďoch. Ako prebieha diagnóza a liečba ADHD práve pri dospelých, ktorí neboli diagnostikovaní počas detstva?

Tá živá diskusia na internete sa naozaj odráža aj v našich klinicko-psychologických ambulanciách, lebo záujem o diagnostiku ADHD v dospelosti je teraz veľký. ADHD je najviac viditeľné v detstve a dospievaní, ale stane sa, že rodičia alebo učitelia prehliadajú alebo bagatelizujú ťažkosti dieťaťa, a to vyrastá s pocitom, že je neschopné. V dospelosti potom sami natrafia na ADHD a zrazu im to spätne dá zmysel, pomáha im to k akceptácii seba a svojich zlyhaní, čo mnohým stačí. U časti dospelých sú problémy naďalej tak výrazné, že im diagnostika pomôže dostať sa k liečbe a zlepšiť tak fungovanie. 

Najčastejšie je proces taký, že klinický psychológ vykoná komplexné vyšetrenie a zhodnotí naplnenie obrazu ADHD poruchy, ako aj stupeň závažnosti. Následne psychiater potvrdí diagnózu, prípadne predpíše lieky. Ak sa preukáže iná porucha (depresívna, úzkostná,...), psychiater sa najprv zameria na jej zmiernenie. Pri nižšej závažnosti ADHD sa odporúča len psychoterapia. Z praxe však môžem povedať, že veľká časť pacientov príde na diagnostiku s tým, že celé detstvo fungovali dobre a teraz v dospelosti narazia na problémy v práci, s ktorými si nevedia poradiť. Nevedia sa sústrediť na nudné projekty, odkladajú prácu, mnohí hovoria o prokrastinácii, čo naozaj bývajú prejavy ADHD v dospelosti, rozdiel je však v kontexte. Týmto pacientom sa celý život dobre darilo a teraz potrebujú vysvetlenie na to, že sa im zrazu prestalo. 

Podľa mňa je to pochopiteľné, všetci chceme rozumieť svojmu zlyhávaniu. Dôležité je však ľudí správne edukovať o ADHD v dospelosti, pretože v tých symptómoch sa môže nájsť ktokoľvek a dnešná hektická doba s množstvom technológií aj prináša problémy so sústredením, multitaskingom a únavou. V dospelosti je kľúčové brať pri diagnostike do úvahy celú minulosť pacienta, kontext v ktorom žije, osobnostné črty, zvážiť prítomnosť depresívnych porúch, úzkostných porúch či porúch osobnosti.