Poruchou ADHD netrpia len deti. Psychologička Málišová popísala, aké prejavy majú dospelí
Ľudská neschopnosť a zlyhanie môžu prameniť z nediagnostikovaného ochorenia. ADHD patrí do skupiny neurovývinových porúch. Ľudia sa s ňou stretávajú najmä pri deťoch, avšak mnoho dospelých trpí touto poruchou tiež a ovplyvňuje ich každodenný život.
Existujú nejaké predispozície či vplyvy okolia, ktoré spúšťajú túto poruchu?
Najčastejšie sa hovorí o genetických predispozíciách, ale tie rizikové alebo spúšťacie faktory zatiaľ nie sú celkom známe, predpokladá sa podiel viacerých faktorov, ako sú rané poškodenia nervovej sústavy, užívanie alkoholu alebo nikotínu počas tehotenstva, predčasný pôrod a iné.
Pomôžu lieky aj terapia
Ľudia s ADHD navštevujú psychológov a niekedy sú im predpísané lieky. Ako sa lieči táto porucha?
ADHD sa nedá definitívne vyliečiť, ale dá sa dosiahnuť výrazné zlepšenie stavu a funkčnosti. V detstve sú väčšinou používané lieky z kategórie psychostimulanciá, ktoré zlepšujú sústredenosť dieťaťa a znižujú impulzívne a hyperaktívne prejavy. Psychoterapia môže dieťaťu pomôcť zvládať výkyvy nálad, zlepšiť kvalitu vzťahov alebo podporiť sebavedomie, ktoré je často narušené. Dôležitá je aj pomoc špeciálneho pedagóga, ktorý jednak pomáha trénovať kognitívne a školské schopnosti, a zároveň môže komunikovať so školou a upraviť podmienky výučby tak, aby boli pre dieťa prijateľnejšie.
V dospelosti je to hlavne o psychoterapii, v ktorej sa človek učí zvládať svoje ťažkosti v práci alebo každodennom fungovaní, hľadať kompenzačné stratégie, lepšie kontrolovať impulzy a emócie, prípadne aj o liečbe pridružených porúch, napríklad depresie či závislostí. Pri vysokej závažnosti ADHD symptómov sa môžu aj tu predpisovať lieky.
Porucha ADHD je často tematicky spájaná s ochoreniami ADD a autizmom. Aký je medzi nimi rozdiel?
ADD, ako skratka napovedá, je ADHD bez skupiny príznakov z okruhu hyperaktivity. Dieťa je teda nepozorné, zasnené, roztržité, ale neprejavuje sa zvýšenou aktivitou. Takéto deti sú aj menej zachytávané odborníkmi, lebo nie sú pre okolie také rušivé. Autizmus, alebo skôr poruchy autistického spektra, sú samostatnou kategóriou neurovývinových porúch, o ktorých by sa dalo veľmi dlho hovoriť a hlavne sú veľmi rozmanité. Deti môžu alebo nemusia mať poruchu intelektu, môžu rozprávať plynule alebo takmer vôbec a podobne.
Vo všeobecnosti sú typickými prejavmi narušenie sociálneho správania, vzájomnej komunikácie a stereotypné prejavy. Autistické deti mávajú odlišný spôsob komunikácie s inými. Môžu výrazne preferovať svoje témy a menej zapájať druhú osobu do rozhovoru, vyskytuje sa aj menšie využívanie gestikulácie či osobitý slovník.
Na rozdiel od ADHD detí môžu tiež silno lipnúť na niektorých rutinách, fixovať sa na úzku oblasť záujmov alebo obľubovať stereotypné hry. Avšak, mnohé prejavy sa môžu najmä u menších detí podobať, ich odlíšenie je preto v kompetencii kvalifikovaného odborníka.
