Prevrat vo vede. Mladý Slovák vynašiel metódu, ako ovplyvniť zemetrasenia či cunami
Študent doktorandského štúdia na University of Twente v rámci MESA+ Inštitútu pre nanotechnológie Marek Kozoň zaznamenal zrejme prevratný vedecký objav. Mladý Slovák vynašiel metódu, ako ovplyvniť zemetrasenia či cunami. V rozhovore pre ta3 opísal, v čom spočíva jeho výskum, aké sú jeho ambície, ale aj to, prečo mu učitelia na základnej či strednej škole nechali prepisovať zošity.
Úspech vo vedeckom časopise
Vašu bakalársku prácu, v ktorej ste skúmali vývoj ľadovcov na mesiaci Saturnu Enceladus, ocenili v roku 2015 ako najlepšiu v Slovensku, Česku a Poľsku. Na ktoré vysokoškolské práce či projekty ste ešte hrdý? Čo sa vám v rámci nich podarilo priniesť pre vedu?
Aby sme nepreháňali, to ocenenie bolo len v rámci odboru geofyzika. Ale určite je to niečo, na čo som hrdý. Určite som hrdý aj na svoju diplomovú prácu v rámci teórie strún, ktorú sa nám podarilo publikovať v odbornom časopise, čo pre diplomovku nie je úplne bežné.
Najviac som však určite hrdý na svoju dizertačnú prácu, ktorú momentálne dokončujem, a za ktorou sú štyri roky práce. Okrem výskumu, o ktorom som rozprával na začiatku, tam riešim ďalšie otázky ohľadom manipulácie svetla pomocou fotónových kryštálov. Tieto ďalšie výsledky taktiež plánujeme čoskoro publikovať aj vo vedeckých časopisoch.
Po dokončení magisterského stupňa ste sa rozhodli v štúdiu pokračovať v Holandsku. Máte tam silnú konkurenciu? Študuje alebo pracuje tam veľa Slovákov?
Čo sa týka konkurencie, myslím si, že mám celkom šťastie, pretože v mojom odbore nie je núdza o výskumné otázky a tak si vedecké tímy vzájomne priamo nekonkurujú. Počul som však aj opačné prípady od ľudí z iných odborov, kde je veľká konkurencia medzi vedeckými tímami
Slováci v zahraničí? Asi mám na nich smolu, pretože za šesť rokov, čo pôsobím mimo Slovenska či Česka, som ich stretol iba minimum a pritom som narazil na množstvo ľudí z iných, menších krajín. Momentálne nepoznám žiadneho Slováka žijúceho v tom istom meste ako ja. Určite to človeku niekedy chýba, rozprávať sa v rodnom jazyku, ale aspoň sa snažím udržiavať kontakty s rodinou a kamarátmi zo Slovenska cez videohovory.
Čo bolo vašou motiváciou v štúdiu pokračovať? Ste v tomto období na vážkach či študovať ďalej, alebo si už nájsť zamestnanie?
Po doktorandskom štúdiu už nie je žiadne ďalšie štúdium. Ja dokonca zastávam názor, že ani doktorandské "štúdium" už nie je štúdium, pretože my skutočne robíme seriózny vedecký výskum. Často sú to práve iba doktorandi, ktorí výskum priamo vykonávajú, pretože vyššie postavení akademici, ako napríklad profesori, sa musia venovať manažérskym činnostiam.
Čo sa týka mojej budúcnosti, určite som zvažoval všetky možnosti, ale nakoniec som sa rozhodol pokračovať v akademickej kariére. Akadémia je veľmi kompetitívne prostredie, a preto človek nikdy nevie, či sa mu nakoniec podarí stať sa profesorom, ale mne osobne to za pokus stojí.
Priamy ďalší krok v rámci akadémie po dosiahnutí doktorského titulu je postdoktorandská prax, čo je v podstate niečo medzi profesorom a doktorandom. Človek stále robí priamy výskum, ale takisto viac učí, má viac organizačných povinností a takisto spoluzodpovedá za vedenie doktorandských prác.
A čo je mojou motiváciou? Vedecký výskum ma baví a napĺňa. Navyše, akademické prostredie je unikátne tým, že ako vedec máte istú slobodu v tom, čomu sa budete venovať. Mal som taktiež tú česť viesť niekoľko bakalárskych prác a musím povedať, že je to samo o sebe isté zadosťučinenie. Je úžasné, keď môžem predať svoje vedomosti mladšej generácii. Toto sú v krátkosti tie hlavné dôvody, ktoré ma motivujú pokračovať v akademickej kariére.
