Prevrat vo vede. Mladý Slovák vynašiel metódu, ako ovplyvniť zemetrasenia či cunami
Študent doktorandského štúdia na University of Twente v rámci MESA+ Inštitútu pre nanotechnológie Marek Kozoň zaznamenal zrejme prevratný vedecký objav. Mladý Slovák vynašiel metódu, ako ovplyvniť zemetrasenia či cunami. V rozhovore pre ta3 opísal, v čom spočíva jeho výskum, aké sú jeho ambície, ale aj to, prečo mu učitelia na základnej či strednej škole nechali prepisovať zošity.
Ako vyzerá bežný deň študenta "matfyzu"? Laik si predstavuje, že sedí celé dni pri knihách a učive, je to naozaj tak?
Je to veľmi individuálne. Počas bakalárskeho a magisterského štúdia človek určite trávi vela času pri knihách. Ja som napríklad naozaj zvykol študovať veľmi tvrdo, čo s odstupom času asi nebol ten najideálnejší prístup, ale fungoval. Na druhú stranu som videl aj opačný extrém – ľudí s hromadou voľnočasových aktivít, ktorým trval jeden semester celý rok, ale nakoniec tým štúdiom aj tak prešli. Treba si nájsť vlastnú rovnováhu medzi školou a relaxom, ale aj to sa človek učí len postupne.
Čo sa týka doktorandského štúdia, tak tam už človek výuku veľmi nenavštevuje, aspoň teda tu v Holandsku. Naša každodenná práca spočíva najmä vo vedeckom výskume a jeho prezentovaní na odborných konferenciách. Veľa ľudí takisto učí aspoň jeden či dva predmety do roka alebo vedie bakalárske a magisterské práce.
Aké mimoškolské aktivity radi robíte, čo je vašou najväčšou vášňou?
Cez pandémiu som objavil posilňovanie ako hobby a dosť ma to chytilo. Nikdy predtým som nemal ku športu vzťah, ale teraz som si ho zjavne vybudoval, za čo som určite rád. Okrem toho rád cestujem, jem, objavujem rôzne exotické kuchyne a taktiež si rád zahrám videohry.
Je s vašou prácou spojený aj psychický nátlak? Je pre vedca odreagovanie v akejkoľvek forme dôležitejšie ako pri iných zamestnaniach?
Čo sa týka doktorandského štúdia, veľmi to závisí od krajiny. V Holandsku je to skvelé, pretože človek má rozumný plat a ľudia tu berú veľmi vážne rovnováhu medzi prácou a osobným životom. V iných krajinách to až také dobré byť nemusí.
Poznám ľudí v iných krajinách, ktorí majú finančné problémy pre nízke doktorandské štipendiá a potom musia mať druhý príjem. Človek je následne pre to vyčerpaný, jeho progres vo výskume sa spomaľuje a stres narastá. Takéto prostredie určite nevplýva dobre na psychiku človeka.
Čo sa týka vedeckej práce ako takej, ten stres je niekde na úrovni typickej kancelárskej práce s nadčasmi. Na jednu stranu človek nemusí komunikovať so zákaznikmi či pacientmi, ani vykonávať žiadne vysoko nebezpečné činnosti. Na druhú stranu ale často pracujete viac ako štandardných 40 hodín do týždňa.
Najzásadnejšie podľa mňa je, aby človeka jeho práca bavila a myslím si, že toto je v prípade vedcov často splnené. Odreagovanie je určite dôležité a tu si už každý musí nájsť formu a režim, ktorý jemu vyhovuje.