Liberálny fašista je nezmysel. Politologička Malová vysvetlila, čo znamená extrémista či radikál
Extrémista, fašista či neonacista. Slová, ktoré počuť nielen z úst politikov čoraz častejšie. Čo tieto výrazy znamenajú, ktoré politické zoskupenia ich reprezentujú, a prečo je krajná pravica v Európe na vzostupe? Aké šance majú na Slovensku? Pýtali sme sa profesorky a politologičky Dariny Malovej.
Na severe Belgicka v regióne Flámsko pravicová strana Flámsky záujem vyslovene odmieta označenie „extrémne pravicová“. Rovnako ako jej kolegovia v Taliansku, Švédsku a Francúzsku. Van Grieken, predseda strany, odsúdil extrémistické názory zakladateľov strany a zmiernil svoj politický postoj, aby bolo hlasovanie za krajnú pravicu spoločensky prijateľné.
Otvorený rasizmus je tabu. Namiesto toho sa rétorika mení na kritiku migračnej politiky otvorených dverí. "Vynárajú sa obavy z masovej migrácie či už je to v Malmö, Ríme, alebo iných európskych mestách," povedal Van Grieken pre Politico.
Keďže Európa bojuje s rekordnou infláciou a Európania sa obávajú prehnaných účtov za kúrenie, vlády varujú pred politickými dôsledkami „zimy nespokojnosti“. Súčasná vojna na Ukrajine je poslednou v rade kríz ako sú globálne financie, migrácia a pandémia. Odborníci tvrdia, že toto je kľúčové pre pochopenie rastúcej podpory krajnej pravice. „Takéto existenčné krízy majú destabilizujúci účinok a vedú k strachu,“ povedal Carl Devos, profesor politických vied na univerzite v Gente pre Politico. „Strach je živnou pôdou pre krajnú pravicu. Ľudia majú tendenciu presúvať tento strach a rozhorčenie do radikálneho volebného správania,“ uviedol.
Kombinácia týchto problémov pravdepodobne povedie k ďalším víťazstvám pravice na celom kontinente. „Krajná pravica ponúka nacionalistické, protekcionistické riešenia globalizovaných kríz,“ povedala Thorleifssonová, ktorá pôsobí na univerzite v Osle. "Vidíme, ako bola otázka migrácie počas pandémie na chvíľu mimo programu, ale teraz je späť," uviedla na záver.
