Liberálny fašista je nezmysel. Politologička Malová vysvetlila, čo znamená extrémista či radikál
Extrémista, fašista či neonacista. Slová, ktoré počuť nielen z úst politikov čoraz častejšie. Čo tieto výrazy znamenajú, ktoré politické zoskupenia ich reprezentujú, a prečo je krajná pravica v Európe na vzostupe? Aké šance majú na Slovensku? Pýtali sme sa profesorky a politologičky Dariny Malovej.
Nacionalizmus nemusí byť nutne len negatívny pojem. Politologička Malová vysvetlila rozdiel medzi jeho dobrou a zlou formou. "Ide o to, čo je konkrétnym cieľom nacionalistického hnutia - či oslobodenie nejakého národa spod nadvlády iného, zvyčajne silnejšie národa, alebo je cieľom povzniesť daný národ nad ostatné, v tom prípade hovoríme o šovinizme," uviedla. Pokračovala, že medzi národným zjednotením a potláčaním iných národov je však veľmi krehká hranica a "stáva sa, že národno-oslobodzovacie hnutie po nástupe k moci začne potláčať etnické a národné menšiny".
Krajne pravicové strany sú na vzostupe naprieč celou Európou. Taliani si predčasom zvolili do čela vlády ultrapravicovú stranu Bratia Talianska na čele s političkou Giorgiou Meloniovou, ktorá má za sebou pôsobenie v rovnako zmýšľajúcich stranách. Zvolili si ju po rokoch vlády ľavice. "V súčasnej Európe sme v poslednej dekáde čelili mnohým krízam, preto niektorí ľudia hľadajú jednoduché, nerealistické recepty. Zdá sa, že sú unavení zo slobody, ktorá so sebou nesie aj zodpovednosť za vlastné činy a rozhodnutia. Možno aj preto sú náchylní podporovať populistické prísľuby," myslí si Malová.
Ľudia a niektorí politickí lídri sa podľa Malovej snažia o návrat fašistických ideí. "Toho sa určite musíme obávať, preto si treba stále pripomínať strašné a nehumánne činy fašistických vlád. Myslím, že tieto dôvody sčasti vysvetľujú aj rozhodnutie talianskych voličov, pod to sa, samozrejme, podpísali aj chyby vo volebnej stratégii stredových a umiernených ľavicových strán," vysvetlila politologička. Predikcie, ako bude nová talianska vláda fungovať by však nerobila. "Členstvo v EÚ znamená aj prihlásenie sa k humanistickým a liberálnych hodnotám, takže by to mohlo fungovať ako istý priestor, kde by sa obrúsili extrémistické vyhlásenia," dodala.
Slovenská politická scéna
Podľa septembrového prieskumu agentúry Focus by voľby vyhrala strana Hlas-SD, za ňou by skončil Smer-SD a tretie by bolo Progresívne Slovensko. S vyše siedmimi percentami by sa do parlamentu dostalo hnutie Republika.
Otázkou je, či aj ľudia na Slovensku dajú v najbližších voľbách šancu a priestor krajne pravicovým a krajne ľavicovým stranám. "Myslím si, že aj na Slovensku rastú obavy z budúcnosti, a samozrejme, že sú aktívne podporované týmito opozičnými stranami. Nemyslím si však, že Hlas patrí medzi krajne ľavicové strany, cieľom ktorých je odstránenie demokracie a nastolenie nejakého ľavicového režimu, ktorý by ohrozil práva a slobodu jednotlivcov," uviedla Malová. V prípade strany Smer ide podľa nej o údajný posun od umiernenej ľavicovej pozície, ale vidí to len ako snahu a ambície lídrov hnutia vrátiť sa späť do hry.
Neistota panuje aj na druhej strane brehu, kde sa nachádzajú strany, ktoré zvyknú byť väčšinou označované ako krajne pravicové. "Hnutie Republika sa síce snaží charakterizovať ako umiernená alternatíva voči Kotlebovej ĽSNS, čo jej prináša viac priestoru pre získavanie nespokojných, ale menej radikálnych voličov, ktorí nechcú byť spájaní s rehabilitáciou fašizmu na Slovensku. Podľa mňa to je však len veľký klam, čo ukazujú najmä útoky na KDH," povedala profesorka politógie.
Nadchádzajúce parlamentné voľby budú podľa Malovej veľkým problémom, pretože nám chýba rôznorodosť strán, a to najmä tých, ktoré sa profilujú ako umiernené, stredové, či už ľavicové alebo pravicové. "Aj u nás čoraz viac ľudí podlieha návnadám populistických rečí a nerealistických prísľubov. Vládnutie a aj stranícka politika sú v hlbokej kríze, preto nie som optimistická," dodala na záver.
