Marek Mach z Mladí proti fašizmu: Ak zostane menšinová vláda s podporou kotlebovcov, máme strašný problém

V rozhovore sa dozviete:

• či plánuje v budúcnosti vstúpiť do aktívnej politiky,
• aký má názor na informácie, ktoré šíri Lívia Pavlíková,
• o čom je nový projekt ich občianskeho združenia,
• ako vníma súčasnú politickú situáciu,
• či podniká kroky pre zmenu názvu ulice po Jozefovi Tisovi.

Vo vašom združení sa zaoberáte predovšetkým politikou a sociálnymi problémami. Ako si sa dostal k týmto témam?

Dlhšie som rozmýšľal nad tým, čo mohlo byť potenciálnym spúšťačom. Keď som bol malý, bývali sme v byte a veľmi rád som chodieval k starým rodičom. Raz som bol u jedného deda, raz u druhého deda a ich politické názory sa úplne odlišovali. Stál som medzi nimi a vždy, keď som sa nachádzal u toho druhého, tak som počúval presný opak toho, čo som počúval predtým. Takže bolo viac-menej na mne, aby som zistil, kde je pravda, ktorý z nich sa mýli a prečo sa mýli.

Kedže ma to zaujímalo, nie priamo politika, ale ktorý z nich má pravdu, tak som si sám začal zisťovať, akým spôsobom sa stali dané veci. Začal som nad tým rozmýšľať, že čo teoreticky za tým môže byť a na základe toho som sa snažil prísť k nejakému svojmu názoru. Pôvodne som sa zaujímal o socializmus, respektíve režim, ktorý bol na Slovensku pred rokom 1989. Zaujímala ma Severná Kórea a jej režim. Potom som si všimol, že problémy, ktoré ma v politike zaujímali, nie sú o tom, čo sa stalo v minulosti alebo na druhom konci planéty. Keďže sa nám v roku 2016 dostali do parlamentu fašisti, uvedomil som si, že máme problém aj u nás doma. Vtedy som rozmýšľal, čo s tým viem spraviť a výsledkom bola iniciatíva Mladí proti fašizmu.

Ako vzniklo Občianske združenie Mladí?

V 9. ročníku na základnej škole som dostal nápad s tým, že v 1. ročníku na strednej sa už zrealizoval - presne na výročie Nežnej revolúcie 17. novembra. Zaujímal som sa o politiku a o to, čo sa deje. Zároveň som vnímal, že spolužiaci sa o tom do veľkej miery rozprávajú, a zároveň tomu nerozumejú. Rozhodol som sa, že by bolo fajn skúsiť spraviť nejaký web alebo platformu pre mladých, kde by som zhrnul postrehy, ktoré som nadobudol.

Vytvoril som web Mladí proti fašizmu, napísal som tam možno 30-40 článkov o fašizme a histórii. Zistil som, že to nefunguje, pretože mojou cieľovkou boli mladí ľudia, ktorí volili Kotlebu a tí nemali záujem čítať dlhé články o tom, čo bol fašizmus a podobne.

Myslíš, že vďaka tebe stúpol záujem mladých ľudí o politiku? Dostávaš správy od sledovateľov?

Ak by som to chcel postaviť na nejakých dátach, nielen na základe správ, tak si dovolím tvrdiť, že určitou čiastočnou odpoveďou môže byť aj počet ľudí, ktorí projekty sledujú na sociálnych sieťach. Ak ich všetky spočítame a spravíme medzi nimi nejaký prekryv v rámci jednotlivých platforiem, je ich dnes zhruba 150-tisíc ľudí.

Ak si zoberiem, že pôvodnou myšlienkou malo byť zaujať mladých ľudí, predovšetkým dostatočne na to, aby sa začali venovať alebo, aby začali sledovať niečo, čo sa venuje politike, tak si dovolím s odstupom času tvrdiť, že toto sa aspoň čiastočne za mňa podarilo a budem veľmi rád, ak sa to podarí rozvíjať ďalej.

Rozmýšľal si, že by si raz vstúpil do aktívnej politiky?

Skúsim na to odpovedať takou dlhšou myšlienkou. Pred chvíľou som hovoril, že od každého z nás závisí, akým smerom sa bude vyvíjať táto krajina. Môžeme sa o to pričiniť či už ako voliči, alebo sa budeme priamo snažiť upovedomovať verejnosť o dôležitých témach, a budeme k tomu pristupovať ako aktivisti.

Každá z týchto pozícií má ale dané určité hranice, za ktoré v rámci tej danej pozície nevieme zájsť. Napríklad, ako aktivisti vieme riešiť veci v rámci nejakej roviny. Raz pravdepodobne príde štádium, kedy narazíme na to, že s tým ďalej už nevieme pohnúť a bude to na niekom inom. Ja dnes vnímam, že som v občianskom združení, v ktorom som predsedom, kde je stále veľký priestor na rozvoj. Nevylučujem ale, že sa niekedy v budúcnosti môže stať a ja neviem kedy, že sa dostanem pod tú hranicu, kedy budem vnímať, že z tej svojej pozície neviem robiť to, čo by som chcel. Potom bude na stole otázka, či politika bude tým miestom, v ktorom môžem robiť, to, čo by som chcel.

Pred pár týždňami vaše občianske združenenie spustilo nový projekt Spoznaj svoj kraj. Čo je jeho cieľom?

Hoci si to nie všetci uvedomujeme, tak na Slovensku je naozaj veľa pekných miest, ktoré stoja za to, aby sme ich navštívili. Mnohokrát sa nachádzaju pár kilometrov od nás. Tak sme začali rozmýšľať, aj v rámci občianskeho združenia, čo by sme s tým vedeli spraviť. Tento nápad som dostal ešte pred jedným-dvoma rokmi, že by sme mohli vytvoriť aplikáciu, kde bude mapa a na nej budú zaznačené všetky zaujímavé miesta.

Zároveň sme to okorenili ešte o to, že ak ľudia budú miesta navštevovať, tak za to budú získavať body a za body hodnotné ceny. Vďaka participatívnemu rozpočtu Trnavského kraja sa nám to asi pred dvomi týždňami podarilo zrealizovať. Z toho sa teraz veľmi teším.

Sám si o sebe povedal, že si podnikateľský typ, navštevuješ aj vysokú školu s takýmto zameraním. Môžeš o tom povedať viac?

To čo študujem by sa dalo opísať ako ekonómia s manažmentom. Škola v Brne vychádza z fínskeho školského systému. V rámci nej máme založené družstvo ako právnickú osobu, do ktorého každý člen družstva dáva svoj vklad. S peniazmi, ktoré v družstve máme, potom podnikáme. S reálnymi peniazmi, produktami, na reálnom trhu. V rámci toho sa učíme jednotlivé procesy, ktoré sa odohrávajú. Toto si na štúdiu veľmi vážim.

Každé veci majú, samozrejme, svoje mínusy a plusy. Ak by som školu skôr vnímal cez to, že ma zaujímajú teoretické veci, tak by to pravdepodobne nebolo pre mňa. Väčšinou sa snažím robiť veci zamerané na prax. Teória nie je niečo, čo by ma špeciálne fascinovalo.

Spoluzaložil si najväčšiu slovenskú sociálnu sieť pre Queer komunitu dúhy.sk. V jednom rozhovore si uviedol, že situácia je čím ďalej horšia, čo dokazujú aj štatistiky. Pred desiatimi rokmi nemalo s LGBT komunitou problém približne 60 % ľudí, dnes je už len 40 %. Čo je za tým?

Máme k dispozícii prieskumy, podľa ktorých sa vieme oprieť o určité dáta, ktoré nám povedia, čo by mohlo byť tým dôsledkom. Téma práv ľudí z LGBT komunity určitým spôsobom prenikla do spoločnosti v takej forme a v takej miere, že stavať si na nej politické body začalo byť trendom. Predovšetkým, čo sa týka ľudí, ktorí zastávajú negatívne postoje. Zašlo to až tak ďaleko, že práve ľudia, ktorí šíria nenávisť a stavajú svoje politické pôsobenie na tejto téme, potrebujú nejakého nepriateľa, ktorému môžu dať za vinu problémy, ktoré máme. Osoby z LGBT komunity nie, že nie sú nepriateľmi, oni s tým ani nemajú nič spoločné.

Aj preto, že tu máme ľudí, ktorí robia niečo takéto, sa môže situácia vyvíjať smerom, ktorým sa vyvíja. Tie veci sú vždy komplexné a treba sa na ne pozerať komplexne. Ak by sme nežili v spoločnosti, kde bude zaujímavé a správne útočiť na druhých ľudí, tak ja verím, že tá situácia by sa nevyvíjala takto, ale tým pozitívnejším smerom.

V roku 2018 si získal novinársku cenu za článok, v ktorom si rozoberal video Lívie Pavlíkovej z Kulturblogu o multikulturalizme. V roku 2020 si s ňou sedel za jedným stolom počas diskusie prvovoličov. Aký je tvoj názor na jej tvorbu a informácie, ktoré šíri?

Posledná vec, na ktorú si pamätám, bola kniha ich občianskeho združenia Falošná pandémia, ktorú, ak si správne spomínam, vydali asi tri mesiace predtým, čo na tú falošnú pandémiu zomrelo asi 10-tisíc ľudí. Netuším, čo Lívia robí a úprimne ma to absolútne nezaujíma. Nevnímam, že by bola nejakým spôsobom aktívna, možno je a úplne mi to uniká. 

Zastávam názory alebo určitý pohľad na svet, o ktorom verím, že je správny. Ten pohľad je, že každý môže byť len tak slobodný, aby svojou slobodou neobmedzoval slobodu druhých. Keď bola Lívia pred časom jednou z tých, ktorí to z môjho pohľadu robili, pokladal som za správne sa nejakým spôsobom voči tomu ohradiť.

Dnes sú tu ale iné platformy a iní ľudia, ktorí majú za následok to, že vedú túto spoločnosť smerom, ktorý ja nepokladám za správny. Takže z môjho pohľadu je dôležitejšie venovať sa im.

Na aké platformy či ľudí teraz narážaš?

Napríklad fašisti a exkomunisti v parlamente. Ľudia, u ktorých z môjho pohľadu hrozí, že ak sa dostanú naspäť k moci, situácia v tejto krajine bude vyzerať diametrálne odlišne oproti tomu ako vyzerala, keď boli pri moci naposledy.

Jedným zo scenárov súčasnej politickej krízy je aj vznik menšinovej vlády, ktorá by bola závislá aj od hlasov kotlebovcov. Čo by to pre Slovensko a jeho reputáciu v zahraničí znamenalo? 

Ak by zostala menšinová vláda s podporou Kotlebovcov - ĽSNS, tak v prvom rade máme strašný problém. Pretože by to znamenalo, že pozícia fašistov v spoločnosti, a teraz o tom rozprávam ako o celku, to sa nemusí výhradne týkať len poslancov z ĽSNS, by dospela do štádia, že je v poriadku, aby sa títo ľudia určitým spôsobom, hoci nie priamo, podieľali na tom, že v tejto krajine existuje nejaká forma vládnej moci. 

Keď sa dostaneme do tohto štádia, tak ako spoločnosť máme problém, a nie len z pohľadu, ako sa na to budú pozerať inde. Ak teraz umožníme, aby podpora menšinovej vlády stála práve na ich hlasoch, akú máme istotu, že po parlamentných voľbách to nebude len o tom, že oni podporujú nejakú vládu, ale sú priamo jej súčasťou.

Tu je naozaj dôležité myslieť na to, že my sa rozpávame o ľuďoch, ktorí obdobie kedy táto krajina zavraždila 70-tisíc svojich občanov, považujú za najlepšie v našej histórii. Rozprávame sa o ľuďoch, ktorí celú svoju politickú kariéru stavajú na tom, že útočia na druhých ľudí. O ľuďoch, ktorí nedokážu priniesť schopné riešenia.

Toto sme mali možnosť napríklad vidieť v prípade, kedy osoba, ktorá je dnes právoplatne uznaná za fašistu súdom, bola predsedom samosprávneho kraja a nedokázala splniť veci, na ktorých si postavila celú svoju kampaň.

Pred pár týždňami varínski poslanci v ostro sledovanom rokovaní nevyhoveli protestu generálneho prokurátora a ulicu pomenovanú po Jozefovi Tisovi nepremenovali. Za premenovanie hlasovala iba jedna poslankyňa a aktivistka Lenka Ticháková. Konáte ako združenie v tejto kauze aj vy nejaké konkrétne kroky, aby poslanci zmenili názor? 

S pani Tichákovou som v koktakte. Budeme v obci Varín pripravovať menšiu kampaň. Zameraná bude práve na to, aby nenastala situácia, že ľudia, ktorí sú dnes nerozhodnutí alebo nevedia, aký majú mať na danú tému názor, sa nepriklonia k tomu, že podporovať prezidenta štátu, ktorý zavraždil 70-tisíc vlastných občanov, je dobrý nápad.

S akými organizáciami v zahraničí najviac spolupracujete a ako oni vnímajú situáciu na Slovensku? 

Priamo v zahraničí s organizáciami nespolupracujeme, ale sme s nimi v kontakte. Na Slovensku je veľké množstvo organizácií, firiem, ktoré majú záujem určitým spôsobom sa podieľať na tom, ako sa vyvíja naša situácia. Viaceré z nich nás podporujú, či už formou grantových schém alebo aj mimo nich. Spolupracovali sme napríklad s holandskou ambasádou, prípadne s nadáciami, ktoré podporujú naše aktivity. Do veľkej miery si vážime to, akým spôsobom sa rozhodol naše aktivity podporiť Trnavský samosprávny kraj. Najmä, čo sa týka projektu Spoznaj svoj kraj.

Čítajte viac

Menšinová vláda bude musieť riešiť otázky a konflikty, ktoré patria do kultúrnej vojny, tvrdí politológ