Realita štvordňového pracovného týždňa. Viac škody či osohu?
Svet čelí energetickej kríze. Návrhov, ako ju riešiť je viacero, hovorí sa napríklad o skrátení pracovného týždňa – predĺžený víkend bez piatkového vyučovania pre žiakov, pre zamestnancov povinný homeoffice. Vďaka skrátenému systému je vraj možné dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Je však naozaj také ľahké zvýšiť produktivitu práce?
Plánovanie a individualizácia
Existujú rôzne modely štvordňového pracovného týždňa: od skrátenia jedného pracovného dňa, skrátenia pracovnej doby a získania rovnakej mzdy, až po intenzívnu pracovnú dobu, keď je práca v trvaní piatich dní stiahnutá do štyroch dlhších zmien.
Programový riaditeľ neziskovej organizácie 4 Day Week Global Alex Soojung-Kim Pang poukázal na fakt, že namiesto vytvárania tlaku na zamestnancov, aby pracovali rýchlejšie za menej dní, je dôležitá príprava a naplánovanie toho, aby bol skrátený pracovný model udržateľný. "Je dôležité vytvoriť kratší pracovný týždeň, ktorý bude spravodlivejší pre všetkých – od vedúcich pracovníkov, až po pracovníkov v prvej línii," uviedol Pang. Jim Harter z analytickej firmy Gallup si myslí, že lepším riešením, než globálne zaviesť štvordňový systém pre všetkých zamestnancov, by bolo prispôsobiť pracovný model každému pracovníkovi individuálne.
Všetko má svoje pre aj proti
Už počas pandémie sa o systéme štvordňového týždňa veľa diskutovalo. Podniky a dokonca aj svetové vlády s touto myšlienkou experimentovali ako so všeliekom na vyhorenie a pracovný stres. Výsledky viacerých výskumov ukázali, že medzi potenciálne výhody takéhoto pracovného systému patrí lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a lepšia pohoda – bez nákladov na produktivitu zamestnancov.
Na druhej strane, zatiaľ čo čas na prácu je kratší, pracovné zaťaženie zostáva v mnohých prípadoch rovnaké a predĺženie pracovnej doby, resp. skrátenie prestávok nemusí niektorým zamestnancom vyhovovať. Alex Soojung-Kim Pang z organizácie 4 Day Week Global tiež upozornil, že potenciálnou prekážkou štvordňového pracovného týždňa je vplyv na tímovú prácu – zamestnanci sa tak veľmi sústredia na plnenie si svojich úloh v užšom časovom rámci, že uhasia iskru spolupráce.
Fungovalo by to na Slovensku?
Systém práce na Slovensku je štandardizovaný na päť dní a skrátený pracovný týždeň u nás nie je bežnou praxou. Medzi Slovákmi je rozšírená aj práca na zmeny (ranná, denná, nočná), resp. rotačný pracovný systém, ktorý je ale tiež založený na istej pravidelnosti. Flexibilný pracovný čas majú predovšetkým podnikatelia, ktorí sú, ľudovo povedané, "pánmi sami sebe" a je len na nich, koľko dní budú pracovať.
Na druhej strane, v prípade podnikateľov sa často stierajú hranice medzi víkendami a sviatočnými dňami a ani pracovná doba nie je presne vymedzená. "Z pohľadu SZČO, remeselníka alebo akejkoľvek inej osoby, ktorá podniká a zarába v inom ako zamestnaneckom pracovno-právnom pomere, je skrátenie pracovného týždňa svojím spôsobom stratové. Ak má taká osoba interne stanovený fond pracovného času v priemere na dvadsať pracovných dní v mesiaci, príde tak o jednu pätinu zisku," povedal k téme slovenský podnikateľ.
