Realita štvordňového pracovného týždňa. Viac škody či osohu?
Svet čelí energetickej kríze. Návrhov, ako ju riešiť je viacero, hovorí sa napríklad o skrátení pracovného týždňa – predĺžený víkend bez piatkového vyučovania pre žiakov, pre zamestnancov povinný homeoffice. Vďaka skrátenému systému je vraj možné dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Je však naozaj také ľahké zvýšiť produktivitu práce?
Portál BBC sa prostredníctvom rozhovoru s Korayom Camgözom, pracovníkom PR agentúry v Londýne, zaujímal o tému skrátenia pracovného týždňa z päťdňového na štvordňový. Keď Camgöz začal pracovať štvordňovým systémom, zdalo sa mu, že to má množstvo výhod. Nový rozvrh ho prinútil lepšie si zorganizovať čas a keďže bol čerstvým otcom, najdôležitejšie pre neho bolo, že mohol tráviť viac času so svojím dieťaťom, a zároveň si plniť pracovné povinnosti.
Postupne si však uvedomoval, že v domácom prostredí musí byť počas voľného dňa neustále v pohotovosti pre prípad núdze a tiež sa mu predĺžila pracovná doba, aby vynechaný deň vykompenzoval. "Zmazalo to hranice medzi domovom a prácou,“ hovorí Camgöz. Na druhej strane však zhodnotil, že každý kompromis stál za to. "Bol som vďačný, že môžem tráviť čas so svojím synom. Zmiernilo to aj finančný tlak: za ten deň navyše doma som mohol ušetriť 400 libier mesačne na súkromnej starostlivosti o dieťa.“
Päťdňový systém nefungoval vždy
Diskusie o dĺžke pracovného týždňa nie sú žiadnou novinkou. V roku 1926 spoločnosť Ford Motor Company štandardizovala model pracovného týždňa od pondelka do piatku, predtým bol bežnou praxou šesťdňový pracovný týždeň, pričom voľnými dňami boli iba nedele.
"Teória Henryho Forda sa zakladala na tom, že pracovať päť dní za rovnakú mzdu zvýši produktivitu pracovníkov, pretože ľudia počas kratšieho pracovného týždňa vynaložia viac úsilia,“ povedal Jim Harter, hlavný vedec pre pohodu na pracovisku a jeho riadenie v americkej analytickej firme Gallup. V 50. rokoch 20. storočia sa však od odborových zväzov ozývali výzvy na zavedenie štvordňového týždňa. "Ľudia začali predpokladať, že ak sa odoberie ďalší pracovný deň, bude to ešte lepšie,“ hovorí Harter.
Pandémia spôsobila veľké zmeny v systéme organizácie práce a v otázkach pracovnej produktivity. Výskum v prostredí amerických zamestnancov ukázal, že kratší pracovný týždeň im vyhovuje. Podľa viacerých totiž piatok ako pracovný deň vo všeobecnosti nemožno považovať za veľmi produktívny. Voľný deň uvítali najmä preto, že ho môžu stráviť so svojou rodinou, venovať sa záľubám, či jednoducho oddychovať, čo v konečnom dôsledku zvýši produktivitu práce počas týždňa.
"V piatok sa môžem venovať koníčkom, hrať tenis a chodiť na dlhé prechádzky. Tiež mi to dáva viac času na vybudovanie zručností a nápadov, ktoré môžem priniesť čerstvé v pondelok ráno. Nechcel by som sa vrátiť k päťdňovému pracovnému týždňu,“ povedal pracovník britskej dizajnérskej agentúry Punch Creative Andy Illingworth.