Hidžáb ako nástroj kontroly. Expert na islam vysvetlil význam zahaľovania žien
Smrť Mahsy Amíníovej otriasla svetom. V Iráne aj v iných štátoch sa rozpútali nepokoje proti policajnej brutalite a povinnému noseniu hidžábu. Odborník na islam Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave vysvetlil význam zahaľovania žien v moslimských krajinách.
Svetom otriasla tragická smrť Mahsy Amíníovej. Morálna polícia Iránu ju potrestala za zle nasadený hidžáb (pozn. red. šatka, ktorá zakrýva vlasy, krk a hruď žien). Vo viacerých krajinách sa následne rozpútali protesty proti policajnej brutalite a povinnému zahaľovaniu žien. Niektoré protestujúce si na znak nesúhlasu so zákonmi a trestami za ich porušenie strihali na verejnosti vlasy. Protesty si údajne v Iráne vyžiadali už približne sto mŕtvych. Odborník na islam Attila Kovács vysvetlil pre ta3 význam a históriu hidžábu v moslimských krajinách.
Hidžábom nazývame šatku, ktorou si moslimské ženy zahaľujú vlasy, krk a hruď. Aký je jeho význam v islamskom náboženstve?
Podľa islamskej tradície by sa ženy aj muži mali obliekať decentne. Cieľom nosenia hidžábu a zahaľovania žien v islame je, aby prestali byť vnímané na verejnosti ako sexuálne objekty. Šatka by mala slúžiť ako ochrana ich súkromia, dôstojnosti a cti. Hidžáb sa nosí na verejnosti a v prítomnosti cudzích mužov, nie však v rodinnom kruhu. Môže byť však zneužívaný ako nástroj kontroly a obmedzovania žien zo strany mužov.
V krajinách ako Irán a Afganistan je nosenie hidžábu nariadené zákonom. Čo sa môže stať ženám, ktoré ho nemajú nasadený alebo ho majú nasadený nesprávne?
Irán a Afganistan sú jedinými moslimskými krajinami, kde nosenie hižábu – nielen pre moslimky, ale aj pre príslušníčky iných náboženstiev alebo pre turistky – je povinné podľa zákona. V Iráne na to dohliada takzvaná morálna polícia (Gašt-e eršád) a v Afganistane hliadky Talibanu. Ženy, ktoré nedodržujú pravidlá zahaľovania, zadržia a najčastejšie majú zaplatiť peňažnú pokutu. Vo výnimočných prípadoch sa môžu dostať aj do väzenia.
V Iráne už v minulosti protestovali proti tomuto zákonu. Je nejaká šanca, že sa v blízkej budúcnosti jeho znenie zmení?
Áno, v rokoch 2017 až 2019 bolo dokonca známe takzvané hnutie Revolučnej ulice, ktoré pravidelne dávalo dole svoje hidžáby a protestovalo na teheránskej ulici Engheláb (Revolúcie). Za tolerantnejší postup pri kontrole nosenia hidžábu sa vyslovili aj niektorí vysokopostavení iránskí náboženskí a politickí predstavitelia, napríklad bývalí iránski prezidenti Akbar Hášemí Rafsandžání či Mohammad Chátamí.
Dokonca aj najvyšší duchovný vodca krajiny Alí Chameneí nabádal k väčšej zhovievavosti v tejto záležitosti, no je nepravdepodobné, že sa zákon o zahaľovaní, ktorý naplno platí od roku 1983, zruší. Iránska politická elita a náboženskí predstavitelia však nemôžu ignorovať vnútroštátne a medzinárodné protesty, teda pravdepodobne nastanú nejaké menšie zmeny.
Odborník na islam Attila Kovács pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre porovnávacej religionistiky vyučuje viacero predmetov o kultúre a histórii islamu.
