Alkohol za volantom je pre Slovákov kombinovaná rutina. Psychológ Čajági opísal, prečo ľudia šoférujú opití
Pitie alkoholu má v Európe výrazný historický a genetický význam. Vytvorili sme si predpoklady na jeho vyššiu toleranciu a lepšiu schopnosť ho odbúravať. V Československu bol dokonca alkohol za volantom na istú dobu poľahčujúcou okolnosťou. Rutina pitia alkoholu je pre nás rovnako bežná, ako riadiť auto, uviedol pre ta3 klinický a dopravný psychológ Michal Čajági.
_jpgac1100ae-6071-a909.jpg?v=109525)
Čo ak zapríčinia dopravnú nehodu? Myslíte si, že príde výčitka hneď alebo až po vytriezvení?
Tieto okolnosti budú závisieť od rôznych faktorov či už psychologických (osobnosť), alebo biochemických (stresové hormóny) a chemických (alkohol), ktoré sa podieľajú na reakciách človeka v stresových situáciách. Na uvedomenie si okolností a následkov dopravnej nehody bude mať významný vplyv aj samotná závažnosť dopravnej nehody, atmosféra medzi posádkou vozidla, ktoré vodič šoféroval, a v neposlednom rade aj miera opitosti takéhoto šoféra.
V prípade vysokej miery eufórie posádky, opitosti a čisto len materiálnych škodových následkov, príde úplné uvedomenie si reálnych strát z takéhoto konania v plnej miere až po vytriezvení vodiča. Následne, mnohí vodiči hovoria skôr o hanbe, že sa takejto nerozvážnosti dopustili a stratou vodičského oprávnenia sa pripravili o "slobodu".
Najprv panika, neskôr rácio
Iné to je v prípade fatálnych následkov dopravných nehôd. Vtedy už účinkujú osobnostné a akútne biochemické faktory, ktoré budú zohrávať pri vnímaní okolností a následkov spojených s konaním vlastnej osoby vedúcemu k tragédii dôležitú rolu.
Aké chemické procesy vznikajú v mozgu, keď vodič zapríčiní dopravnú nehodu? Nastáva pri takejto udalosti istý rozdiel, keď šofér, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, je opitý?
V prípade dopravnej nehody ide o stresovú situáciu, ktorá aktivuje dve časti mozgu – limbický systém a prefrontálnu kôru. Limbický systém je časť mozgu, ktorá reaguje ako prvá. Automaticky spúšťa sekréciu hormónov, ktoré vyvolávajú pohotovostný režim (paniku). V takýchto prípadoch je vyplavených do tela, podľa okolností stresovej situácie, viacero neurotransmiterov alebo teda hormónov.
Jeho centrálnou zložkou je hypotalamus produkujúci hormón kortikoliberín (CRH), ktorý má kľúčovú úlohu v stresovej odpovedi. Kortikoliberín uvoľnený do hypotalamo-hypofýzového portálneho obehu stimuluje sekréciu hormónu ACTH z predného laloka hypofýzy, ktorá spolu s nadobličkou tvorí jednu z dvoch hlavných periférnych častí stresového systému, konkrétne hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovú (HPA) os.