Vedci prišli s poburujúcim plánom na ochladenie pólov. Chcú vypustiť častice oxidu siričitého do atmosféry
Flotila 125 vojenských lietadiel by vypustila oblak mikroskopických častíc oxidu siričitého vo výške 13 km a zemepisnej šírke 60 stupňov na oboch zemských póloch, čo by mierne zatienilo zemský povrch pod ním, píše britský spravodajský web Sky News.
Vedci prišli s kontroverzným plánom na opätovné zmrazenie severného a južného pólu a spomalenie globálneho otepľovania. Tvrdia, že vysoko letiace tryskové lietadlá by mohli rozprašovať mikroskopické aerosólové častice do atmosféry, aby odrážali slnečné svetlo a ochladzovali topiace sa ľadovce. Ročne by bolo potrebných približne 175-tisíc letov, pri ktorých by sa uvoľnili milióny ton oxidu uhličitého.
Bývalý hlavný vedecký pracovník Spojeného kráľovstva však tieto plány podporil a povedal Sky News, že otepľovanie na póloch je teraz kritické a opätovné zamrazovanie ľadovcov by mohlo brzdiť nárast hladiny morí po celom svete. Nová štúdia je vedená Wakeom Smithom z Yale University v Spojených štátoch. Varoval, že plán bude liečiť dôležitý problém zmeny klímy, nie príčinu. "Je to aspirín, nie penicilín. Nie je to náhrada za dekarbonizáciu," povedal.
Častice by vo vysokohorských oblastiach pomaly unášal vietor smerom k pólom, čím by mierne zatieňovali zemský povrch pod nimi. Podľa výskumu publikovaného vo vedeckom časopise Environmental Research Communications by na ochladenie polárnych oblastí o 2 °C, s miernejším ochladením v stredných zemepisných šírkach, stačilo niečo vyše 13 miliónov ton častíc uvoľnených na jar a v lete.
Plán je kontroverzný, v neposlednom rade preto, že veľký počet letov by uvoľnil skleníkové plyny do vyšších vrstiev atmosféry, kde sú škodlivejšie. Od plánu vypustiť častice z balóna v severnom Švédsku sa minulý rok upustilo po protestoch ekológov. Rozsiahly program uvoľňovania by si vyžadoval medzinárodnú dohodu. Vedci však tvrdia, že v cieľovej zóne nasadenia žije iba 1 % ľudskej populácie. Ročné náklady programu vo výške 10 miliárd libier by boli oveľa nižšie ako zachytávanie uhlíka, alebo iné prostriedky na zmiernenie alebo prispôsobenie sa zmene klímy, dodávajú.
"Ak by sa rovnica rizika a prínosu mala niekde vyplatiť, bolo by to na póloch," povedal Smith. Póly sa otepľujú niekoľkonásobne rýchlejšie, než je celosvetový priemer, pričom začiatkom tohto roka boli zaznamenané rekordné horúčavy na Arktíde aj Antarktíde. Ak rozsiahle ľadové štíty Grónska a západnej Antarktídy dosiahnu bod zlomu, hladina morí by stúpla o niekoľko metrov.
Sir David King, bývalý hlavný vedec vlády a zakladateľ Centra pre nápravu klímy na Cambridgeskej univerzite pre Sky News povedal, že na záchranu polárneho ľadu sú potrebné radikálne kroky „Myšlienkou je získať čas, kým radikálne a rýchlo neznížime emisie skleníkových plynov. To je nevyhnutné. Ak budeme pokračovať vo vypúšťaní súčasným tempom, uvaríme sa."
Dr. Shaun Fitzgerald, riaditeľ CCR povedal, že veľký počet letov by mohol byť opodstatnený, ak by riešil bezprostredný problém stúpania hladiny morí. „Používať lietadlá nie je dobré, ale vplyv skleníkových plynov má rozsiahly negatívny efekt. Práve teraz sa obávame dopadov klímatických zmien. Je to naozaj naliehavé."
CCR pracuje vo svojich laboratóriách na stratégii vypustenia oblakov nad Severným ľadovým oceánom pomocou flotily lodí pumpujúcich morskú vodu do atmosféry. Mraky by odrážali slnečné svetlo späť do vesmíru a ochladzovali by ľad v regióne. CCR podporuje moratórium OSN na pokus o akúkoľvek formu geoinžinierstva vo veľkom meradle, kým experimenty nepreukážu, že je to bezpečné a nevyhnutné.