Slovensko čaká po takmer ôsmich rokoch referendum. V histórii samostatnosti však bolo platné len jedno
Na Slovensku sa 21. januára 2023 bude konať referendum. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Zber podpisov potrebných k vyhláseniu referenda iniciovala strana Smer-SD. Pripravili sme prehľad referend, ktoré sa uskutočnili v histórii samostatného Slovenska.
Referendum v deň parlamentných volieb
Tretie referendum sa na Slovensku konalo v dňoch 25. - 26. septembra 1998 a iniciovalo ho HZDS. Referendová otázka znela takto:
"Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
Západoslovenské energetické závody š. p. Bratislava,
Stredoslovenské energetické závody š. p. Žilina,
Východoslovenské energetické závody š. p. Košice,
Slovenský plynárenský priemysel š. p. Bratislava,
Slovenské elektrárne a. s. Bratislava,
Transpetrol a. s. Bratislava?"
Volebná účasť bola na pomery referend na Slovensku vysoká, dosiahla 44,25 %. Dôvodom bolo to, že referendum bolo vypísané na rovnaký deň ako parlamentné voľby. Aj napriek tomu však účasť nedosiahla požadovaných 50 % a referendum tak bolo neplatné.
Skrátenie volebného obdobia
Referendum o predčasných voľbách nie je na Slovensku novinkou. K prvému pokusu došlo v roku 2000 na základe petičnej akcie organizovanej HZDS a SNS. Referendová otázka znela: "Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?" S účasťou 20,03 % bolo referendum neplatné.
Podobne dopadlo aj hlasovanie v roku 2004, hoci účasť bola o niečo vyššia, a to 35,86 %. Referendum bolo vyhlásené na základe petičnej akcie Konfederácie odborových zväzov, ktorú podporovali Smer-SD, KSS, SDĽ a HZDS, s otázkou "Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?".
Politológ Jozef Lenč odôvodňuje nízku účast tým, "že nespokojnosť s vládou v čase konania referend nebola taká, aby motivovala občanov k účasti".