Slovensko čaká po takmer ôsmich rokoch referendum. V histórii samostatnosti však bolo platné len jedno
Na Slovensku sa 21. januára 2023 bude konať referendum. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Zber podpisov potrebných k vyhláseniu referenda iniciovala strana Smer-SD. Pripravili sme prehľad referend, ktoré sa uskutočnili v histórii samostatného Slovenska.
Referendá sa na Slovensku vyznačujú mimoriadne nízkou účasťou. Na dôvody sme sa opýtali politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Podľa neho nízku účasť spôsobuje "nezáujem občanov participovať na politike a výber tém, ktoré nie sú dostatočne motivujúce k tomu, aby presvedčili občanov k účasti na referende".
Prvé referendum v ére samostatnosti sa konalo 22. októbra 1994. Referendová otázka znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" S účasťou 19,96 % bolo referendum neplatné.
Zmarené referendum
Za najkontroverznejšie referendum v histórii Slovenska sa považuje to z 23. - 24. mája 1997, ktoré sa týkalo vstupu Slovenska do NATO a priamej voľby prezidenta. Priebeh referenda sa niesol v znamení sporov. S účasťou voličov 9,53 % bolo referendum neplatné a Ústredná komisia pre referendum 25. mája 1997 vyhlásila referendum za zmarené.
Referendové otázky:
- "Ste za vstup SR do NATO?"
- "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
- "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
- "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"
Na základe petičnej akcie vznikla ako prvá otázka týkajúca sa priamej voľby prezidenta. Petícia vznikla s podporou opozície, ktorej sa predtým v NR SR nepodarilo presadiť ústavný zákon. Otázky týkajúce sa vstupu Slovenska do NATO a rozmiestnenie jadrových zbraní a vojenských základní na území SR vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie. Podľa politológa Erika Láštica išlo o snahu koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.
Účasť na referende dosiahla aj vďaka výzvam opozície na bojkot iba niečo málo cez 9,5 %. Ide o najnižšiu účasť spomedzi ôsmich referend, ktoré sa na Slovensku konali. Podľa Ústrednej komisie pre referendum zmaril vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči hlasovanie tým, že dal vytlačiť hlasovacie lístky len s prvými tromi otázkami.
Erik Láštic vo svojej publikácii V rukách politických strán. Referendum na Slovensku 1993 - 2010 hovorí o tomto referende ako o "modelovom príklade, ktorý objasňuje fungovanie referenda na Slovensku. Obsahuje všetky podstatné náležitosti. Referendum ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i referendum ako prostriedok politického zápasu v snahe znížiť zisky politických oponentov (vládnou koalíciou iniciované uznesenie NR SR s troma otázkami)".
Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.