Misia Curiosity na Marse oslavuje 10. výročie. Ako sa vyvíja a čo odhalili najnovšie snímky?
Americké robotické vozidlo Curiosity, ktoré pred desiatimi rokmi, 6. augusta 2012, pristálo v Galeovom kráteri blízko rovníka Marsu, odvtedy skúma jeho povrch a hľadá stopy po súčasnom alebo minulom mikrobiálnom živote. Počas svojej misie urobil rover niekoľko dôležitých objavov. Vedci napríklad na základe rozborov získaných údajov došli k záveru, že existujú priame dôkazy o dávnej existencii jazier, ktoré mohli hostiť mikrobiálny život.
Tonové vozidlo je poháňané rádioizotopovým termoelektrickým generátorom využívajúcim prirodzený rozpad plutónia 238. Šesťkolesová sonda za 2,5 miliardy dolárov je vybavená dvomi veternými senzormi. Curiosity je síce ovládané zo Zeme, ale napriek tomu má určitú voľnosť v navigácii. "Vozidlo je schopné vybrať si vlastnú cestu," uviedol Jeff Biesiadecki, ktorý je jedným z "vodičov" sondy. Curiosity je s dĺžkou 2,7 metra a hmotnosťou 900 kilogramov veľké ako menší osobný automobil. Je v ňom zabudovaných desať vedeckých prístrojov, vrátane dvoch, ktoré môžu chemicky analyzovať rozdrvenú horninu.
Po siedmich týždňoch našiel rover na povrchu Marsu okruhliaky. Vedci ich považujú za dôkaz, že na tejto planéte kedysi mohla byť tečúca voda a teda podmienky vhodné na vznik života. Jeho hlavným cieľom je preskúmanie Galeovho krátera. V tejto oblasti zaznamenal zvýšené množstvo metánu. Odborníci vzápätí začali špekulovať, či môže byť metán dôkazom existencie živých organizmov, pretože práve tie metán produkujú. V júni 2018 zase vozidlo našlo pradávne stopy po organických látkach a zistilo sezónne výkyvy hodnôt metánu v atmosfére červenej planéty. Vedci nevylučujú, že zmeny hodnôt mali biologický zdroj, potvrdiť to ale nemôžu.
Zvláštny útvar v skalách
Jeden z najnovších snímkov povrchu Marsu, ktorý zachytil rover tento rok na jar, odhalil na planéte zvláštny útvar v skalách. Otvor v kameni pripomína dokonale vytesaný vchod uprostred marťanskej krajiny. Úkaz okamžite nadchol vesmírnych nadšencov aj sci-fi fanúšikov, odborníci sú skeptickí. Príslušnú fotografiu zverejnil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír. Odhaľuje časť geologického útvaru, známeho ako Green-heugh Pediment, ktorý zachytila kamera Mast na palube Curiosity na začiatku mája.
Raketa s vozidlom odštartovala z mysu Canaveral 26. novembra 2011. Odborníci očakávali, že bude fungovať najmenej jeden marťanský rok, čo je 687 pozemských dní, teda necelé dva pozemské roky. V decembri 2012 bola misia Curiosity na Marse predĺžená na neurčito. Okrem nej bádajú teraz na Marse aj ďalšie dve robotické zariadenia NASA – stacionárna sonda InSight od roku 2018 a robotické vozidlo Perseverace a malý vrtuľník nazvaný Ingenuity od roku 2020.