Top udalosti týždňa: Koalícia to nemusí prežiť, Slafkovský prepísal históriu

Horúce leto nepriniesli len vyššie teploty, ale aj politická scéna. Požiadavky SaS sú jasné - odchod Matoviča alebo koniec liberálov vo vláde. Rušno bolo aj v zahraničí, Japonsko zažilo šok po atentáte na expremiéra, Johnson pod tlakom prišiel o funkciu. Dobré správy priniesol šport, kde sa prepisovala história. Pozrite sa s nami na tie najdôležitejšie udalosti týždňa.

Top udalosti týždňa: Koalícia to nemusí prežiť, Slafkovský prepísal históriu
Foto: TASR/Jaroslav Novák

Matovič verzus SaS

Máme za sebou horúci týždeň na politickej scéne, zdá sa, že leto vôbec nebude pokojné. Strana SaS v stredu oznámila, že vypovedá koaličnú zmluvu. Premiérovi Eduardovi Hegerovi dala ultimátum a požaduje odchod Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Ak neodstúpi do konca augusta, liberáli odídu z vlády.

Líder strany Richard Sulík sa vtedy na tlačovej konferencii vyjadril s tým, že najväčším problémom je práve Matovič. "Vzťahy v koalícii sa pre dobro spoločnosti musia zmeniť. Takto nesmieme ďalej vládnuť," vyhlásil.

Reakcie koaličných partnerov nenechali na seba dlho čakať. Vicepremiérka a šéfka Za ľudí Veronika Remišová oznámila, že považuje za nezodpovedné, že koalícia v najbližších týždňoch bude musieť riešiť vypovedanie koaličnej zmluvy zo strany SaS a osobný spor dvoch lídrov koaličných strán, a to namiesto riešenia skutočných problémov ľudí.

Hnutie Sme rodina zase chcelo, aby spor v koalícii vyriešili tí, ktorí ho spôsobili. "Sme rodina nebude robiť prekážky ani problémy, keď sa dohodneme, že v nejakej forme to bude pokračovať ďalej a spolu to potiahneme až po riadne voľby v roku 2024," skonštatoval Kollár, ktorý nevylúčil ani podporu predčasných volieb.

Opozícia trvá na svojom a aj naďalej žiada predčasné voľby. Zopakoval to aj šéf Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého slovenská vláda kolabuje. Volá tak po okamžitej zmene Ústavy SR a skrátení volebného obdobia.

Ešte v stredu po tlačovej konferencii SaS, ktorá vyvolala búrlivé reakcie, sme v štúdiu ta3 v mimoriadnej časti relácie Téma dňa privítali šéfa liberálov Richarda Sulíka. Ten vtedy uviedol, že možností ako vyriešiť túto situáciu je viacero, očakáva však vznik menšinovej vlády.

Viac sa dozviete aj v tomto článku:

OĽANO za Matovičom stojí

Hnutie OĽANO na ďalší deň reagovalo s tým, že za ministrom financií Igorom Matovičom stojí a jeho odstúpenie odmieta. Podľa hnutia nejde o úprimnú snahu sa dohodnúť, ale len o hľadanie zámienky na vopred naplánovaný odchod z vlády.

"Naše stanovisko zostáva a zostane nemenné. Zároveň veríme, že strana SaS od svojho plánu povaliť ďalšiu vládu k 1. septembru nakoniec pre dobro demokratického Slovenska ustúpi," uviedlo hnutie.

SaS neskôr spresnila, že svoje požiadavky odovzdá premiérovi Eduardovi Hegerovi v priebehu budúceho týždňa. Oficiálne ich zatiaľ konkretizovať nechce, známa je len požiadavka, aby líder OĽANO Igor Matovič nebol vo vláde.

K vyhrotenej situácii sa napokon vyjadril aj sám Igor Matovič. Ten pripustil, že SaS je už pripravená povaliť ďalšiu vládu. "Ono je za tým určite niečo väčšie, vyššia hra, o čom nikto z nás ani netuší. Dohoda s niekým, komu tretie povalenie vlády SaS-kou mimoriadne vyhovuje," uviedol na sociálnej sieti.

Richard Sulík prijal pozvanie aj do nedeľnej diskusnej relácie ta3 V politike, kde ho vyspovedal moderátor Richard Dírer. Prečo žiada odchod Igora Matoviča z vlády? Aké sú ďalšie požiadavky strany pre zotrvanie vo vláde?

Viac si môžete pozrieť aj tu:

Táto vláda však nikdy nebola ideálna, svedčia o tom viaceré krízy a spory medzi koaličnými partnermi. V priebehu týždňa sme vám priniesli aj súhrn toho, ako sa aktuálnej vláde darilo od jej samotného vzniku v roku 2020.

Viac si môžete prečítať v tomto článku:

Prvý prípad opičích kiahní

Slovensko však nesužovala len vládna kríza, pribúdali aj počty nakazených. Ku koronavírusu sa pridal aj prvý potvrdený prípad opičích kiahní.

Prvý prípad na Slovensku zaznamenali u osoby z vekovej skupiny 20 až 59 rokov. K prenosu ochorenia došlo vysoko pravdepodobne v zahraničí. Osoba bola podľa informácií Úradú verejného zdravotníctva SR izolovaná a hospitalizovaná.

Rušno bolo aj v zahraničí. Vo Veľkej Británii sa menila politická scéna, Japonsko zostalo v šoku po atentáte na bývalého premiéra. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň nariadil pokračovať v ofenzíve na Ukrajine a ruských vojakov dokonca pochválil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nestráca nádej, aj naďalej hovorí o znovudobytí ukrajinských miest a Západ žiada aj o pomoc pri obnove vojnou zničenej krajiny.

Boris Johnson rezignoval

Okolo funkcie Borisa Johnsona sa v Británii zmrákalo čoraz viac. Zatiaľ čo jeden deň aj napriek odstúpeniu niekoľkých ministrov ešte odolával, na druhý deň už podával rezignáciu. Z jeho vlády odišlo viac ako 50 poslancov a štyria mnistri. Na jeho odstúpenie z funkcie tak bol vyvinutý bezprecedentný tlak.

Vo svojom vyhlásení uviedol, že sa snažil presvedčiť kolegov o tom, že meniť vládu, keď majú taký silný mandát, nemá význam. "Na medzinárodnej scéne je to však náročné presadiť. Nepresvedčil som ich," vyhlásil a dodal, že nikto nie je nenahraditeľný. "Mnohým sa uľaví, mnohí budú sklamaní. No som smutný, že sa musím vzdať tej najlepšej práce na svete," dodal britský premiér.

Atentát na japonského expremiéra

Šok zažili obyvatelia Japonska a s nimi aj celý svet. Expremiéra Šinzóa Abeho postrelili v piatok počas prejavu v rámci kampane pred nedeľňajšími voľbami v meste Nara. Zraneniam neskôr podľahol.

Politické násilie je v Japonsku, ktoré má prísne zákony upravujúce držbu zbraní, zriedkavé. Šinzó Abe odslúžil vo funkcii japonského premiéra dve funkčné obdobia. Odstúpil v roku 2020, ako dôvod uviedol zdravotné problémy. Zachoval si však dominantnú prítomnosť vo vládnucej Liberálnej demokratickej strane a ovládal jej hlavné frakcie.

Útočník Jamagami Tecuja, ktorého spacifikovali a zadržali na mieste bezpečnostné zložky, má 41 rokov a slúžil vo vojenskom námorníctve tri roky. Prepustili ho v roku 2005. Podľa japonskej televízie NHK sa nepokúsil z miesta činu utiecť.

Historický draft NHL

Slováci sa však dočkali aj dobrých správ. Tie priniesol draft NHL, v ktorom naši športovci prepísali históriu. Slovenského hokejistu Juraja Slafkovského si ako prvého v drafte NHL vybral klub Montreal Canadiens. Osemnásťročný rodák z Košíc sa tak stal historicky najvyššie draftovaným Slovákom, keď prekonal rekord Mariána Gáboríka. Toho si v roku 2000 vybrala z tretieho miesta Minnesota Wild.

"O tom, že by som mohol byť jednotka som sa dozvedel niekedy po majstrovstvách sveta a po NHL Scouting Combine. Nevedel som, čo očakávať, ale keď som počul ako Kent Hughes vyslovil, že si vyberajú hráča zo Slovenska, tak som bol, že ´wow´," povedal Slafkovský priamo v dejisku draftu, montrealskej hale Bell Centre. Vzápätí mu vo videu zablahoželal k prvému miestu a zaželal všetko dobré do kariéry Zdeno Chára.

Draftovou dvojkou sa stal slovenský obranca Šimon Nemec. Hneď po krajanovi Jurajovi Slafkovskom si vybralo z 2. miesta New Jersey Devils.

Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan i reprezentačný tréner Craig Ramsay netajili nadšenie po úvodnom dni draftu v zámorskej NHL. Prvé a druhé miesto Juraja Slafkovského a Šimona Nemca i rekordný "trojbodový zápis" vďaka Filipovi Mešárovi v 1. kole znamenali historicky najúspešnejší slovenský draft.

Úspech mladých hokejistov zhodnotil v rozhovore pre ta3 aj bývalý hráč Boris Valábik. Trojici Slafkovský, Nemec a Mešár odporúča mať teraz nohy na zemi a hlavu na krku. Zaspomínal si však aj na svoj draft v roku 2004.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok