Vládne krízy: SaS si nesie stigmu od čias Radičovej, ťarcha ultimáta je teraz na Hegerovi
Osočovanie, nevyberaný slovník, obvinenia, ale aj udobrovanie a ospravedlnenie. Koalícia, ktorá nastúpila v roku 2020, si so sebou bude zrejme niesť prívlastok najviac rozhádanej. Naposledy pretiekol pohár trpezlivosti Richardovi Sulíkovi, ktorého SaS odstúpila od koaličnej zmluvy a premiérovi dala ultimátum, aby vymenil Igora Matoviča. Zďaleka však nejde o prvý vážny spor. Vládne krízy postretli takmer každú doterajšiu vládu.
Sulík nenakúpil testy
Koalícia, ktorá vzišla z parlamentných volieb vo februári 2020, sa od začiatku potýkala s problémami, pred ktorými predošlí vládni politici ešte nestáli. Prvou veľkou prekážkou v plynulom vládnutí bola koronavírusová pandémia. Počas nej sa názory lídrov hnutia OĽANO a strany SaS rozchádzali najmä v otázkach zmysluplnosti opatrení.
K chaosu prispievali aj zdĺhavé tlačové konferencie s nejasne vysvetlenými protipandemickými pravidlami a prvé ataky na koaličných partnerov. Obdobie celoplošných testovaní, vznik odberových centier a rýchlo sa meniacich opatrení ilustruje slovné spojenie "Sulík nenakúpil testy". Pamätná veta Igora Matoviča sa na verejnosti ujala. Lídra SaS vtedy obvinil, že včas nenakúpil antigénové testy, a preto životmi na to doplatí 4300 ľudí a desiatky tisíc ľudí budú trpieť celoživotnými zdravotnými problémami. Zľudovený výraz však možno aplikovať aj na iné mikrospory, ktoré medzi rivalmi odvtedy vznikli.
Útočný štýl vtedajšieho premiéra začal prekážať nielen SaS, ale aj strane Za ľudí. Výsledkom napätia v koalícii bola požiadavka oboch strán na rekonštrukciu vlády - primárne však na výmenu ministra zdravotníctva a odchod Igora Matoviča z postu premiéra. Konflikty ešte viac vyeskovali po nákupe ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú tandem z OĽANO vítal na košickom letisku.
Kríza, ku ktorej dospela po prvom pandemickom roku vláda koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, napokon vyvrcholila rekonštrukciou vlády. Igor Matovič ako premiér Slovenska vydržal len niečo vyše roka. Svoj post opustil aj minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý nezvládol boj s pandémiou.
Rok po Hegerovi
Nakoniec došlo len ku kozmetickým zmenám. Namiesto Krajčího nastúpil vojenský lekár Vladimír Lengvarský, premiérovania sa zase ujal Eduard Heger, ktorý sa aktuálne teší popularite za postoj a kroky voči Ruskom napadnutej Ukrajine. Predseda vlády zároveň žne kritiku za mäkký prístup k Matovičovi a nedostatočné angažovanie sa v spore v koalícii.
Ruská agresia na Ukrajine sa tak ako všade inde vo svete odzrkadlila aj na Slovensku. Rusko v reakcii na sankcie znížilo dodávky plynu, ceny ropy stúpli, inflácia vzrástla na niekoľkoročné maximum. Ministri hospodárstva a financií poňali svoju domácu úlohu každý inak. Kým Sulíkov rezort zabezpečil zásoby, minister financií prišiel s "atómovkou", ktorá presiahla rezort. Prorodinno-protiinflačný balíček odborníci a ekonómia príliš neodporúčali prijať. Pred zaťažením štátneho rozpočtu vystríhala aj prezidentka, ktorá zákon schválený s pomocou kotlebovcov vrátila na prerokovanie do parlamentu. Národná rada prezidentkino veto nakoniec prelomila. Na zdravý rozum apelovali aj samosprávy, ktoré pocítia dôsledky Matovičovho balíčka najviac.
Po tom, ako OĽANO presadilo zákon v prvom kole hlasovania spolu s poslancami od Mariána Kotlebu, došla SaS trpezlivosť a rozhodla sa dočasne sa nezúčastňovať koaličných rád. Oba politické subjekty potom zvolali vnútrostranícke rokovania - SaS Republikovú radu a OĽANO mimoriadne predsedníctvo. V stredu sa Richard Sulík s kolegami postavil na tlačovej besede pred novinárov a oznámil, že SaS vypovedá koaličnú zmluvu a premiérovi Hegerovi dáva do konca prázdnin ultimátum na výmenu ministra financií.
Stigma z minulosti
SaS sa do vlády prvýkrát dostala v roku 2010. Vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou strana bola, nastúpila po štvorročnej etape trojkoalície Smer-SD, SNS a HZDS. Hoci parlamentné voľby vyhral v roku 2010 Smer Roberta Fica, vládu zložiť vtedy nedokázal. Radičovej zloženie SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH vydržalo necelé dva roky. Funkčné obdobie vlády prvej slovenskej premiérky sa skončilo predčasnými voľbami. Za rozpadom bolo hlasovanie o finančnej pomoci zadlženému Grécku spojené s hlasovaní o dôvere vláde. SaS bola proti navýšeniu tzv. eurovalu.
Sulíkova strana priniesla so sebou do parlamentu aj štvoricu Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič, ktorí sa v roku 2011 sformovali do zoskupenia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Vláda Ivety Radičovej napokon po dvoch rokoch skončila, padla presne 11. októbra 2011. Stigmu z položenia vlády si niesla SaS aj do po voľbách v roku 2020. Zo strany médií a niektorých politikov často zaznievala otázka, či sa koaliční partneri neobávajú, že sa situácia zopakuje.
Prvé obvinenia z položenia ďalšej vlády už prišli - od poslanca z hnutia OĽANO Györgya Gyimesiho. Po odstúpení SaS od koaličnej zmluvy na Facebooku napísal: "Sulík práve povalil tretiu vládu, v ktorej bol!".
Fico neodchádza
Krízy sa nevyhli ani vládam Roberta Fica. Premiérske kreslo opustil demisiou do rúk prezidenta Andreja Kisku v roku 2018 so slovami - pán prezident, ja nikam neodchádzam. Fico odišiel po tlaku spoločnosti, ktorá volala po odchode jeho, vtedajšieho prezidenta policajného zboru Tibora Gašpara a exministra vnútra Roberta Kaliňáka po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V tom čase sa na slovenských námestiach konali protesty Za slušné Slovensko, ktoré boli reakciou na vraždu novinára v demokratickej krajine.
Fico ako premiér skončil v marci 2018, novú vládu zostavoval jeho odchovanec Peter Pellegrini. Smer-SD tvoril koalíciu so stranami Most-Híd a so Slovenskou národnou stranou.
Vláda Petra Pellegriniho trvala bez jedného dňa presne dva roky. Krátko po rekonštrukcii však rezignoval nástupca Roberta Kaliňáka Tomáš Drucker. Na jeho miesto nastúpila Denisa Saková. Výmena nastala aj na poste ministra financií - namiesto Petra Kažímira, ktorý sa stal guvernérom Národnej banky Slovenska, viedol rezort financií Ladislav Kamenický. Problémovým bodom v Pellegriniho vláde sa stala dôležitá reforma nemocníc, ktorá niesla názov "stratifikácia". Vtedajšej šéfke zdravotníctva sa reformu nepodarilo presadiť, a preto sa svojej pozície vzdala.
