Ustúpia Švédi Turecku? V Škandinávii rastú obavy z rýchleho vstupu do NATO
Niektorí švédski novinári a ochrancovia ľudských práv majú obavy, aby vláda tejto škandinávskej krajiny neurobila príliš veľké ústupky Turecku, ktoré blokuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Informovala o tom agentúra AFP, ktorá tiež citovala aj švédsku poslankyňu Amineh Kakabavehovú, ktorá je iránsko-kurdského pôvodu. Niektoré švédske denníky tento týždeň rovnako zverejnili otvorený list, v ktorom 17 novinárov a ďalších pracovníkov vyzýva švédsku vládu, aby nepodľahla tlaku Ankary. "Za žiadnych okolností by sme nemali diskutovať o slobode slova. Postavme sa za slobodu slova! Postavme sa za kurdský jazyk! Nevydávajme ľudí, ktorí utiekli z Turecka pred represiami," píše sa v liste Nespadnime do Erdoganovej pasce.
Kladú si podmienky
Vláda tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana nechce podporiť vstup Švédska a Fínska do NATO, a ako podmienku si kladie okrem iného vydanie troch desiatok ľudí z týchto dvoch krajín do Turecka. Väčšina z nich žije vo Švédsku. Na zozname sú podľa tureckých opozičných médií kurdskí aktivisti, ktorých Ankara viní z napojenia na organizáciu Strana kurdských pracujúcich (PKK), ale tiež Turci, ktorých turecká vláda považuje za spojencov hnutia duchovného Fethullaha Gülena, či ľavicoví aktivisti a novinári.
PKK, ktorá už desiatky rokov vedie na juhovýchode Turecka ozbrojený boj za autonómiu Kurdov, považuje za teroristickú organizáciu nielen Turecko, ale aj Spojené štáty a Európsku úniu. Gülenovo hnutie označuje za teroristické turecká vláda, ktorá ho viní zo snahy ju zvrhnúť. Jeho prívržencov, aj len domnelých, potom zatvára do väzenia. Kurdovia, ktorých vo Švédsku žije vyše 100-tisíc a vo Fínsku asi 15-tisíc, sú v Turecku podľa aktivistov za ľudské práva dlhodobo diskriminovaní. Erdoganov režim poslal za mreže mnoho kurdských aktivistov a politikov vrátane poslancov a snaží sa na ústavnom súde domôcť zákazu prokurdskej parlamentnej strany.
Rýchly vstup do NATO?
"Pokiaľ chcete všetko obetovať za členstvo v NATO, no tak do toho. Je to však hrozné," povedala poslankyňa Kakabavehová, ktorá zasadá vo švédskom parlamente ako nezávislá. Dodala, že by bolo hrozné rýchlo vstúpiť do NATO za cenu podkopania demokracie.
Agentúra AFP uviedla, že hlas tejto poslankyne bol vlani v novembri rozhodujúci pri schválení sociálnej demokratky Magdaleny Anderssonovej za švédsku premiérku. Podľa niektorých médií, napríklad podľa tureckého opozičného servera Ahval, tak urobila po tom, čo švédski sociálni demokrati sľúbili spoluprácu so sýrskou kurdskou politickou stranou PYD (Zjednotená demokratická strana).
Skoršie vyhlásenie poslankyne Kakabavehovej kritizoval turecký veľvyslanec vo Švédsku Hakki Emre Yunt. "PKK má väzby na členov Riksdagu," uviedol Yunt s odkazom na švédsky parlament. "Môžem spomenúť len Amineh Kakabavehovú, pretože má dohodu so sociálnymi demokratmi, aby ich podporovali," odpovedal neskôr na otázku švédskej tlačovej agentúry TT, ktorých poslancov mal na mysli. Povedal tiež, že táto poslankyňa nie je na zozname ľudí, ktorých vydanie Ankara žiada.