Poliaci siahajú po zbraniach. Strach z vojny ich privádza na strelnice
Namiesto na obed prišli traja muži na tréning, dvaja majú na sebe modrý oblek a elegantné poltopánky. Inštruktor Krzysztof Przepiórka im hovorí, že každý má desať výstrelov z kalašnikova. Na strelnici na okraji Varšavy chystá do držiaka nový terč. Jerzy Ciszewski, ktorý je odborníkom na marketing, zamieri, trochu sa mu pri tom trasú ruky, a potom vystrelí.
Presne ešte nestrieľa, ale to Ciszewského netrápi. "Chodím sem len dva mesiace," vysvetľuje. Keď sa začala vojna na Ukrajine, rozhodol sa, že sa naučí strieľať a urobí si zbrojný pas. "Nevidím Putinovi do hlavy, musíme sa pripraviť na všetko," vysvetľuje.
Strelnice, výcvik aj zbrane
Rovnako ako Ciszewski uvažuje v Poľsku stále viac ľudí. Ruská invázia na Ukrajinu ich vystrašila. Bojí sa, že by sa vojna mohla rozšíriť aj do ich krajiny - a v takom prípade by sa chceli brániť sami. "Poliaci siahajú po zbraniach," nazval nedávno svoj článok týždenník Polityka a informoval v ňom o tom, ako sa ľudia vrhli na strelnice, strelecký výcvik aj do obchodov so zbraňami.
"V marci a v apríli sme mali dvojnásobný počet záujemcov v porovnaní s bežnou dobou," hovorí Andrzej Martyniak, spolumajiteľ strelnice B7 na okraji Varšavy. Situáciu opísal Pawel Dyngosz, predseda najväčšieho poľského streleckého klubu amator. "Hneď po začiatku vojny sme mali v niektoré dni aj viac ako 300 záujemcov o členstvo," hovorí. Záujem medzitým trochu opadol. "Ale naše strelnice predĺžili prevádzkovú dobu," dodáva.
V Poľsku platí prísny zákon o držaní zbraní, pravidlá pre získanie povolenia na držanie strelnej zbrane sú veľmi striktné. V krajine s 38 miliónmi obyvateľov je v súkromnom vlastníctve asi 685-tisíc zbraní. V zhruba 10-miliónovom Česku by vlani asi 960-tisíc registrovaných zbraní.
Andrzej Gajewski zbrojný preukaz nemá. Tento 50-ročný finančný expert hovorí, že pred začiatkom vojny na Ukrajine na strelnicu zašiel jeden alebo dvakrát ročne. Teraz chodí na tréning každý mesiac. "Príklad Ukrajiny ukazuje, že byť schopný sa brániť sám sa vyplatí. A keď tu strieľam, pociťujem solidaritu s Ukrajincami," uvádza.
Vyšší záujem o armádu
A nebola by obrana krajiny predovšetkým úlohou poľskej armády? "Poliaci sa neradi spoliehajú len na štát, radi berú veci do svojich rúk," vysvetľuje podnikateľ Piotr Piela, ktorý sa tiež zúčastňuje streleckého výcviku. Poukazuje pri tom na riešenie utečeneckej krízy: "V Nemecku sa stará štát, v Poľsku sú to najmä jednotliví ľudia, kto pomáha utečencom z Ukrajiny," hovorí. Aj on sa ujal ukrajinskej rodiny.
"Viac ako 70 rokov po druhej svetovej vojne Európania stratili pud sebazáchovy. Išlo nám len o majetok, teraz nám ide o existenciu," tvrdí 64-ročný strelecký tréner Przepiórek, bývalý podplukovník poľskej špeciálnej jednotky Grom. Teraz má mnoho práce nielen ako inštruktor, ale aj ako bezpečnostný poradca. Okrem iného školí učiteľov, ako v prípade leteckého útoku dostať deti do bezpečia.
Všeobecnú brannú povinnosť Poľsko zrušilo už pred rokmi. Politici teraz o jej obnovení nediskutujú. Poľské ministerstvo obrany však od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu hlási zvýšený záujem o službu v armáde i u dobrovoľnej domobrany. Finančný expert Gajewski hovorí, že aj jeden z jeho 15 zamestnancov sa pridal k domobrane a vo voľnom čase sa zúčastňuje vojenského výcviku. A všetci ostatní vraj tvrdia, že budúcu firemnú akciu nechcú v reštaurácii, ale na strelnici.