Putin to pokašľal, šušká sa v Kremli. Potichu vraj zvažujú jeho nástupcu
Ruský prezident Vladimir Putin si za tri mesiace poštval proti sebe prívržencov vojny proti Ukrajine aj stúpencov mieru. "Takmer nikto nie je spokojný," tvrdia zdroje ruskojazyčného servera Meduza a dodávajú, že v Kremli dúfajú, že Putin "v dohľadnej budúcnosti" odíde - a vyberajú nástupcu.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynuli tri mesiace. Za ten čas mnohí predstavitelia ruských elít niekoľkokrát zmenili postoj k vojne a situácii v krajine. Krajný pesimizmus vystriedal umiernený optimizmus a ten zase umiernený pesimizmus. Ako tvrdia zdroje Meduzy blízke Kremľu, teraz tieto nálady nabrali ešte jeden smer: veľa ľudí je nespokojných s Vladimirom Putinom. A to tí, ktorí sa zasadzujú za pokračovanie vojny, aj tí, ktorí si prajú mier.
Nespokojní s Putinom
Za tri mesiace vojny sa celková nálada ruských elít stačila niekoľkokrát úplne zmeniť. Začiatkom marca väčšina kremeľských a vládnych predstaviteľov jednoducho nevedela, čo robiť - a s hrôzou premýšľala nad tým, ako sankcie ovplyvnia jej kariéru a život. Trošku neskôr začal "vlastenecký vzostup" - v apríli mnohí predstavitelia režimu verejne vyzývali k vojne "do víťazného konca".
Teraz v hodnotení toho, čo sa stalo, znovu prevažuje pesimizmus. "Žiť ako skôr nepôjde, o rozvoji už nie je reč. Ale nejak žiť sa dá, vďaka šedému dovozu, obchodu s Čínou a Indiou," tvrdí zdroj blízky vláde. Súčasne v Kremli nevidia realistický scenár, z ktorého by režim mohol ukončiť vojnu na Ukrajine - a zachovať si popularitu. Už po pár týždňoch po vpáde na Ukrajinu začal kremeľský politický blok vymýšľať stratégiu, ako by bolo možné toho dosiahnuť. Ale vymyslieť nič nedokázali.
Určite skoro nikto nie je spokojný s Putinom. Biznis a mnohí členovia vlády sú nespokojní, že prezident rozpútal vojnu, bez toho, aby bral zreteľ na rozsah sankcií, pretože s týmito sankciami nie je možné normálne žiť. Jastrabi sú zase nespokojní s tempom "špeciálnej operácie". Myslia si, že možno postupovať rozhodnejšie. Takéto nálady v elitách opisuje zdroj blízky Kremľu. Jeho slová potvrdzujú ďalší dvaja ľudia blízki prezidentskej kancelárii, ako i dva zdroje z okolia vlády.
Zdroje blízke prezidentskej kancelárii tvrdia, že stanovisko "jastrabov" (najmä zo silových zložiek) je jednoduché: "Keď už sme sa do toho pustili, nie je možné to flákať. Je nutné pritvrdiť." Tým sa myslí rozsiahla mobilizácia záloh a vojna "do víťazstva", ideálne do dobytia Kyjeva.
Problémy sú evidentné
Podľa zdrojov Meduzy však Kremeľ nie je na mobilizáciu pripravený. Ešte v apríli sa zdroje odvolávali na utajené sociologické prieskumy, podľa ktorých dokonca aj Rusi, ktorí podporujú "špeciálnu vojenskú operáciu", nie sú ochotní sami bojovať, ani posielať na front svojich blízkych.
Zdroje upozorňujú, že "mierová strana" v podobe najväčších podnikateľov a väčšiny "civilných" činiteľov je tiež nespokojná s konaním Putina, pretože nevidí, že by podnikal reálne kroky na dosiahnutie mieru s Ukrajinou. Za to si všímajú početných problémov v ekonomike.
"Problémy (v Rusku kvôli vojne) sú už evidentné a v polovici leta vyskočia z rôznych strán: doprava, zdravotníctvo, dokonca aj poľnohospodárstvo. Na takýto rozsah jednoducho nikto ani nepomyslel," vysvetľuje zdroj blízky vláde. Dodáva, že pred vypuknutím vojny nikto nepočítal s možnosťou, že by sa európske krajiny úplne zriekli dovozu ruského plynu a ropy. Takéto embargo sa stále posudzuje, no podľa zdrojov Meduzy, prezident a "bojovná" časť jeho okolia stále neverí, že sa táto hrozba Západu splní.
Putin jednoducho nechce myslieť na hospodárske problémy, ktoré vidí väčšina činiteľov, a tým skôr ich nechce spájať s vojnou, zdôrazňujú dva zdroje blízke prezidentskej kancelárii. Prezident tento názor prejavil aj verejne. Zdroje blízke prezidentskej kancelárii a vláde uvádzajú, že na tomto pozadí sa v úradoch stále častejšie posudzuje otázka "budúcnosti po Putinovi".
"Nie je to o tom, že by Putina chceli hneď zvrhnúť, a že by pripravovali spiknutie. Len si uvedomujú, alebo prajú, že v celkom dohľadnej perspektíve nebude riadiť štát," vysvetľuje jeden zo zdrojov. "Prezident to pokazil, ale potom bude možné všetko napraviť a nejak sa dohovoriť (so Západom a Ukrajinou)," dodáva ďalší zdroj.
Kto by nahradil Putina?
V Kremli podľa neho potichu zvažujú dokonca aj prezidentovho nástupcu. Medzi kandidátmi je moskovský starosta Sergej Sobjanin, podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev a prvý zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Sergej Kirijenko.
Zdroje vysvetľujú, že Kirijenko sa v poslednom čase pravidelne stýka s Putinom kvôli Donbasu, ktorý v Kremli dostal na starosť, a ekonomike. Informácie zdrojov však o Kirijenkových plánoch si odporujú: niektorí si myslia, že chce byť prinajmenšom premiérom, iní sú presvedčení, že sa snaží preukázať svoju výkonnosť kvôli funkcii v prezidentskej kancelárii.
Zhodujú sa však, že Kirijenko, a napríklad aj veliteľ ruskej národnej gardy Viktor Zolotov, patria do Putinovho najbližšieho okolia. "V ňom sú teraz tí, ktorí sa podieľajú na operácii, teda velia vojskám, zaoberajú sa Donbasom. Prezident je vo vojne. Títo ľudia môžu prekročiť neprekročiteľnú hranicu, teda telefonicky zobudiť prezidenta," zdôrazňuje jeden zo zdrojov.
Zdroje zhodne zdôrazňujú, že aj pri posudzovaní Kirijenka a ďalších hypotetických nástupcov všetci ľudia verní režimu rozumejú, že Putin môže odísť z funkcie len pri vážnom zhoršení zdravotného stavu. Nespokojnosť vysoko postavených hodnostárov sa tak vo výsledku nijako neprejavuje, okrem hovorov medzi sebou. Slovami zdroja blízkeho vláde: "Ľudia pľujú, ale aj tak pracujú a prestavujú krajinu na vojnové koľaje."
V Kremli sa napríklad nezriekli nápadu na referendum o pripojení samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky a tiež okupovanej Chersonskej oblasti k Rusku. Kedy by sa referendum mohlo konať, závisí na situácii na fronte. Zatiaľ sa ako najrealistickejší termín javí 11. september, kedy sa budú konať aj voľby v ruských regiónoch. Podľa zdrojov by sa v tento deň mohlo konať aj referendum o pripojení Južného Osetska, i keď úrady v tejto gruzínskej separatistickej provincii vyhlásili hlasovanie na 17. júla. Tento dátum však vybral Anatolij Bibilov, ktorý medzitým prehral prezidentské voľby.
Zdroje nevylučujú, že spolu s referendami by sa mohol konať i plebiscit o "zlúčení" Ruska a Bieloruska. "Ale to len v prípade, že sa podarí pretlačiť cez Lukašenka, ktorý sa takémuto scenáru všemožne vyhýba." Prezidentov hovorca Dmitrij Peskov na otázky Meduzy dosiaľ neodpovedal.