Zbrane, Wagnerovo komando a dohody. Ako Rusko posilňuje svoj vplyv v Afrike?
Ofenzíva na Ukrajine bola v plnom prúde, keď 12. apríla Moskva a Kamerun podpísali vojenskú zmluvu, ktorá počíta s výmenou informácií a výcvikom vojakov. Tento druh dohôd sa v Afrike stal bežnou záležitosťou a majú ho zhruba dve desiatky krajín.
Moskva rozšírila v poslednom desaťročí svoj vplyv na africkom kontinente vďaka trom pilierom - predaju zbraní, poskytovaniu vojenských inštruktorov a žoldnierov a dohodám o obchode a investíciách v odvetviach, ako sú pestovanie obilnín, energetika či ťažba nerastov. A nič sa nedeje náhodou, píše denník El País. Výmenou za to sa pri hlasovaní na začiatku marca, keď Valné zhromaždenie OSN rozhodlo o rezolúcii odsudzujúcej útok na Ukrajinu, zdržala tretina afrických krajín. To všetko sa deje v situácii, keď rastú sympatie miestnych ľudí k Rusku a ľahostajnosť k Západu, ktorý má s africkými krajinami väzby z koloniálnej minulosti.
Wagnerova skupina v Afrike
Minulý týždeň v malijskom Bamaku pristáli dve ruské bojové helikoptéry. Odkedy sa Francúzsko rozhodlo stiahnuť z tejto krajiny, ruské vojenské dodávky do Mali rastú a dosiahli nevídanú úroveň. Ako tvrdia Francúzsko a USA, v tejto africkej krajine súčasne začali pôsobiť stovky príslušníkov súkromnej Wagnerovej skupiny, ktorí sú zapojení do bojov proti islamistom. Od konca roku 2021, kedy táto skupina v Mali začala pôsobiť, ale organizácie na ochranu ľudských práv informujú o náraste počtu prípadov zneužitia, mučenia a nelegálnych popráv. Ukazuje to okrem iného masaker v obci Moura, kde podľa organizácie Human Rights Watch zomrelo vyše 300 civilistov.
ROZHOVOR: Zelenského má zabiť Wagnerova skupina. V komande sú i hrdlorezi, hovorí Macko
Kým Európa a Spojené štáty sprísňujú svoje sankcie proti režimu ruského prezidenta Vladimira Putina, africké krajiny si zachovávajú vysokú úroveň spolupráce s ruskými podnikmi. "Afrika Rusko nespasí, ale kontinent sa stáva jednou z priorít zahraničnej politiky Kremľa, ktorý sa stane agresívnejším v dobýjaní afrických trhov a šírení propagandy," uviedla odborníčka na medzinárodné vzťahy z kanadskej Quebeckej univerzity Tatiana Smirnovová, podľa ktorej sa Rusko snaží prezentovať ako "alternatívne riešenie voči západným konkurentom".
Objem obchodu medzi Ruskom a Afrikou dosiahol cez 20 miliárd eur, povedal riaditeľ banky AfreximBank Benedict Oramah ruskej agentúre TASS. Od roku 2014, kedy objem predstavoval desať miliárd eur, je vidieť jasný vzostup. Neutrálny postoj afrických štátov voči sankciám uvaleným na Moskvu kvôli okupácii Krymu vyvolal ruský záujem o tento kontinent.
Návrat ruského vplyvu
Popri obchode rastú aj investície. V sektore ťažby nerastov je viditeľná prítomnosť firiem, ako je spoločnosť Rusal vedená oligarchom a osobným Putinovým priateľom Olegom Deripaskom. V sektore ropy a plynu má silnú pozíciu viacero ruských firiem ako Rosneft, Gazprom a hlavne energetický gigant Lukoil, ktorý pôsobí napríklad v Ghane, Kamerune či Nigérii.
Prepojenie súkromných a štátnych záujmov je veľmi úzke, ako ukazuje prípad šéfa firmy Rusal v Guinei Alexandra Bregadzeho, ktorý je tiež architektom a bývalým veľvyslancom. V bezpečnostnom sektore to nie je inak. Netransparentné aktivity žoldnierov z Wagnerovej skupiny v Líbyi, Mozambiku, Sudáne, Stredoafrickej republike a teraz aj v Mali sa miešajú s operáciami ruskej armády, ktorej prepravných kapacít firma využíva.
Viac ako tretinu zbraní kupuje Afrika v Rusku, ktoré je hlavným dodávateľom kontinentu, tvrdí Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru. Dvaja najväčší príjemcovia zbraní sú Egypt a Alžírsko, na popredných pozíciách ale figurujú tiež Nigéria, Sudán, Angola či Mali. Africké krajiny, ktorým vládnu diktátorské režimy alebo vojenské junty a sú proti nim zavedené sankcie, tak majú prístup k zbraniam, ktoré im iné krajiny odmietajú predať.
_jpg0a000002-ca38-8726.jpg?v=114094)
"Rusko využíva obraz, ktorý v Afrike vytvoril Sovietsky zväz v období, keď Moskva podporovala mnoho hnutí za oslobodenie, vzdelávala študentov a budovala nemocnice. (Rusko) je vnímané ako starší brat, ktorý chráni suverenitu (afrických štátov) a súčasne stelesňuje model rozvoja, ktorý je alternatívny k Západu. Ale tento idealizovaný pohľad nezodpovedá geopolitickej realite a morálnym kvalitám dnešného Ruska, ktoré spustilo vojnu na Ukrajine," uviedla Smirnovová.
Po páde Sovietskeho zväzu, kde získali vzdelanie desiatky tisíc afrických lekárov, architektov, inžinierov či vojakov, vzťahy veľmi oslabili. Pred viac ako desiatimi rokmi dal však Putin podnet na triumfálny návrat ruského vplyvu na kontinent, ktorý dosiahol svoj vrchol na summite Rusko-Afrika v Soči v roku 2019, kam sa dostavilo 45 hláv afrických štátov. Tento rok sa v Moskve chystá podobné stretnutie.