Macron sa uchádza o svoj druhý prezidentský mandát. Francúzom ponúka stabilitu
O Elyzejský palác bojuje aj Emmanuel Macron. Kým jeho predchodcovia François Hollande ani Nicolas Sarkozy druhý volebný mandát neobhájili, Macron má podľa prieskumov vykročené k víťazstvu. Francúzom ponúka stabilitu a sám sa pasuje aj za lídra európskej 27-čky.
44-ročný bývalý investičný bankár a exminister hospodárstva sa teraz uchádza o svoj druhý prezidentský mandát. Jeho prvé päťročné obdobie poznačila séria kríz - okrem pandémie a vojny na Ukrajine, aj protesty žltých viest.
Macron počas prvých dvoch rokov vo funkcii inicioval niekoľko nepopulárnych reforiem, napríklad zmeny trhu práce alebo daní, čo viedlo k sociálnym protestom. Hnutie žltých viest vypuklo v roku 2018 na protest proti zvyšovaniu daní z pohonných hmôt.
Premenilo sa na pravidelné demonštrácie, volajúce po odstúpení Macrona z postu prezidenta. Tie viedli k početných úmrtiam a stovkám zranených. Hnutie sa podarilo utlmiť až v dobe začínajúcej pandémie Covidu-19. Tá pre Macrona predstavovala ďalšiu výzvu.
Macron tiež vyhlásil, že chce nahnevať Francúzov odmietajúcich očkovanie. Čo sa mu aj podarilo. Ulice Paríža a ďalších francúzskych miest pravidelne zapĺňali odporcovia vakcinácie, či opatrení francúzskej vlády. O pandémii v roku 2021 Macron hovoril aj s Igorom Matovičom, ktorý vtedy zastával funkciu predsedu vlády.
Pred ruskou inváziou na Ukrajinu aj počas nej Macron niekoľkokrát hovoril s Vladimirom Putinom telefonicky. Na začiatku februára sa s ním stretol osobne v Moskve. Za šesť metrov dlhým stolom vtedy rokovali niekoľko hodín. Od niektorých európskych lídrov si za tento častý kontakt s Kremľom vyslúžil ostrú kritiku.
Vojna na Ukrajine zohráva v predvolebnej kampani vo Francúzsku významnú úlohu. Macron v poslednej dobe vyvíja značné diplomatické úsilie o jej ukončenie a snaží sa zastávať pozíciu kľúčového hráča.
Líder hnutia Republika v pohybe je pravicový aj ľavicový, konzervatívny aj pokrokový. Svoju terajšiu kandidatúru oficiálne potvrdil až 3. marca. Jediný, no zato veľkolepý predvolebný míting, absolvoval len osem dní pred prvým kolom prezidentských volieb. Vo svojom dva pol hodiny dlhom prejave obhajoval svoje pôsobenie vo funkcii a predstavil program na ďalšie päťročné funkčné obdobie.
Macron navrhuje zvýšenie hranice odchodu do penzie zo 62 na 65 rokov. Ďalej chce znížiť dane o 15 miliárd eur, či viac uvoľniť pracovný trh. Usilovať sa chce aj o sebestačnejšie Európsku úniu, reformovať NATO, či európsky trh s energiami. Jeho najväčšou slabosťou by podľa politológa mohol byť obraz mierne arogantného intelektuála. Prezident má totiž vzdelanie z viacerých prestížnych univerzít, čo mu dodáva imidž, ktorý sa vyznačuje nedostatkom záujmu o bežných ľudí.