Odštartoval boj o hlavu štátu, Macron a Le Penová sa takmer v ničom nezhodnú. Koho si zvolia Francúzi?
V druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku sa postavili proti sebe súčasný centristický prezident Emmanuel Macron a krajne pravicová politička Marine Le Penová. Panujú medzi nimi veľké názorové rozpory, či už v téme dôchodkov, migrácie alebo Európskej únie. Prieskumy favorizujú Macrona. Ako sa napokon Francúzi rozhodnú?
Tá istá dvojica kandidátov sa uchádzala o najvyššiu funkciu už pred piatimi rokmi, čo je aktuálne spolu s nevýraznou predvolebnou kampaňou aj dôvodom nízkeho záujmu verejnosti. Médiá často hovoria o nízkej volebnej účasti na francúzske pomery, očakáva sa okolo 75 percent.
Bývalý bankár verzus právnička
Bývalý investičný bankár Macron sa do povedomia verejnosti dostal v roku 2014, keď sa stal ministrom hospodárstva. Ako absolventovi prestížnej vysokej školy mu často vyčítajú, že je príliš arogantný a nepozná problémy "obyčajných" Francúzov.
Témy sa počas predvolebnej debaty chytila aj Le Penová a neskôr ho vo svojom vystúpení označila za "povýšeného" a "arogantného". Jej blízkosť k pracujúcej triede je však do istej miery len taktickým ťahom, ako získať voličov. 53-ročná politička je pôvodným povolaním právnička, ktorá vyštudovala na parížskej Sorbonne.
O výsledku volieb rozhodnú voliči kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole. Na treťom mieste vtedy skončil krajne ľavicový Jean-Luc Mélenchon, ktorý síce jasne nepodporil Macrona, ale vyhlásil, že "Le Penová nesmie dostať ani jeden hlas". Mélenchon získal v prvom kole takmer 22 percent hlasov a týchto skoro 8 miliónov ľavicovo zmýšľajúcich Francúzov má v druhom kole na výber mezi centristom a krajne pravicovou političkou.
Jednou z tém, ktoré Mélenchon vyzdvihoval, ale súperi ju často ignorovali, je ekológia. Pred druhým kolom sa Macron i Le Penová začali tejto téme venovať intenzívnejšie, ale od médií a verejnosti si za to vyslúžili skôr kritiku za neúprimnosť a oportunizmus. Macron je silným obhajcom Parížskej klimatickej dohody, propaguje jadrovú energiu a zároveň navrhuje do roku 2050 postaviť 50 parkov veterných elektrární. Do toho istého roka chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Le Penová chce zastaviť akúkoľvek výstavbu veterných i solárnych elektrární s výnimkou zámorských území a v januári spomenula aj možnosť "strhnutia tých hrôz, ktoré nás stoja celý majetok".
Rozdielne pohľady na migráciu
Veľké rozdiely medzi kandidátmi sú aj v pohľade na migráciu. Macron presadzuje mierne sprísnenie, nechce obnovovať povolenie k pobytu migrantov, ktorí spáchali trestný čin, pre dlhšie pobyty chce povinnú znalosť francúzštiny. Ešte ďalej v obmedzení migrácie chce ísť Le Penová, pomocou referenda by nadriadila francúzske právo medzinárodnému a navrhuje systematicky vyhosťovať nelegálnych migrantov a odsúdených cudzincov.
Le Penová má blízko k Putinovi
Francúzsku politiku v posledných mesiacoch ovplyvnil aj vpád Ruska na Ukrajinu. Macron sa na začiatku invázie intenzívne venoval diplomatickýcm snahám o urovnanie konfliktu, čo mu zobralo síce čas v predvolebnej kampani, ale v očiach Francúzov vďaka tomu stúpol a s tým rástli aj jeho preferencie. Naopak Le Penová mala v minulosti veľmi vrelé vzťahy s Ruskom a prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý ju dokonca v roku 2017 prijal na návštevu. V súčasnom kontexte má ale toto partnerstvo horkú príchuť a politička pre fotografiu s Putinom musela skartovať tisíce letákov.
Le Penová síce inváziu odsúdila a podporila väčšinu protiruských sankcií, stavia sa však proti ukončeniu dovozu ruského plynu a ropy, pretože by to podľa nej poškodilo francúzsky ľud. Pred týždňom tiež prekvapila vyhlásením, že "akonáhle skončí rusko-ukrajinská vojna a uzavrie sa mierová zmluva, podporím strategické zblíženie medzi NATO a Ruskom".
Kandidáti sa nezhodnú ani v postoji k Európskej únii. Macron je veľmi proeurópsky, praje si väčšiu integráciu. Le Penová sa v minulosti snažila o vystúpenie Francúzska z EÚ, čo v aktuálnej kampani odvolala, aj naďalej chce však EÚ reformovať a posilniť suverenitu Francúzska.
Premiér už avizoval demisiu
Prezidentský mandát býval v minulosti sedemročný, voľby sa konali v odlišných rokoch ako voľby do Národného zhromaždenia a mohlo dochádzať k takzvanej kohabitácii, keď prezident musel spolupracovať s vládou s odlišným politickým názorom. Referendom v roku 2000 sa ale mandát prezidenta skrátil na 5 rokov. Kohabitácia síce nehrozí, ale premiér Jean Castex už vopred oznámil, že po druhom kole volieb so svojou vládou odstúpi, bez ohľadu na výsledok.
Volebné miestnosti sa uzavrú o 19. hodine, vo veľkých mestách bude možné hlasovať o hodinu dlhšie. Prvé odhady výsledkov sa môžu zverejniť už po zavretí všetkých volebných miestností, teda v nedeľu o 20:00. Konečný výsledok sa očakáva v noci.